No predstavili pomerne široký tím expertov, ktorého zloženie mnohé napovedá: https://dennikn.sk/blog/1607141/kto-su-nepoliticki-experti-strany-za-ludi-pre-skolstvo-a-vedu/ Naproti tomu koalícia PS – SPOLU zverejnila len garantov programu, širší tím ostáva v pozadí nezverejnený ale program prezentujú ako prelomový. Je to skutočne tak?
Keďže je to program politickej stany pred voľbami, nemohli začať inak ako bodom 1.1. Vyššie platy pre učiteľov a učiteľky. Aj keď sa v programe píše, že „dôraz budeme klásť na odmeňovanie prostredníctvom pohyblivej zložky“, podľa mňa je to veľmi opatrné, aby si nepohnevali voličov. Prelomové by bolo, keby zrušili odmeňovanie podľa mzdových tabuliek. Je potrebné zmeniť systém hodnotenia a odmeňovania učiteľov – od odmeňovania podľa platových tabuliek a kariérnych stupňov prejsť k odmeňovaniu založenému na hodnotení pedagogickej činnosti učiteľa. Kľúčom k zvyšovaniu platov učiteľov by potom neboli formálne kritériá stanovené štátom, ale uplatňovanie vlastných kritérií kvality vypracovaných alebo akceptovaných vedením školy.
Ja som slobodný človek a môžem si dovoliť povedať aj to, čo si politik pred voľbami dovoliť nemôže: Hlavné problémy školstva sú zjavne v niečom inom ako v jeho nedostatočnom financovaní. Navyše, neustále poukazovanie na údajne nedostatočné financovanie školstva štátom, len odvádza pozornosť od riešenia skutočných problémov, v dôsledku ktorých slovenské školstvo dosahuje biedne výsledky.
Tak sa poďme pozrieť na tie skutočné problémy.
Príprava a vzdelávanie učiteľov. V koalícii PS – SPOLU za prelomové riešenie nízkej kvality odbornej prípravy učiteľov považujú zriadenie novej inštitúcie – Slovenskej učiteľskej akadémie. Pochybujem v úspech tohto projektu. Prelomové by bolo zavedenie prijímacích skúšok pre uchádzačov o štúdium na pedagogických fakultách (osobnostné predpoklady na výkon povolania učiteľa), zníženie počtu predmetov zameraných na didaktiku, zvýšenie počtu predmetov zameraných na detskú a vývinovú psychológiu, zavedenie povinnej polročnej praxe pre budúcich učiteľov vo vylúčených rómskych komunitách.
Zmena obsahu vzdelávania. Okrem nápadu s pilotným testovaním je to zas len ďalšie jazykové cvičenie: „Rozbehneme kurikulárnu reformu, ktorá bude postavená na inováciách, rozvoji životných, sociálnych a digitálnych zručností žiakov a žiačok, ako sú napríklad otvorenosť, flexibilita, tímová práca, komunikačné schopnosti, zvedavosť, odolnosť, adaptabilita, plánovanie a schopnosť organizovať.“ Podiel vyučovacích hodín, o ktorých obsahu môže rozhodovať škola je dnes na Slovensku približne 15%. Prelomové by bolo, kedy sme si dali cieľ, dosiahnuť 100% podiel určovania obsahu školou. (tak je to napr. v Holandsku alebo Anglicku.)
Okrem toho, že ja som v programe PS – SPOLU nenašiel takmer nič prelomové, má aj pomerne zložitý jazyk. Napríklad: „Budeme hľadať cesty odklonu od hodnotenia na základe teoretických vedomostí smerom k hodnoteniu schopnosti analyzovať a pochopiť problematiku a diverzifikácie spôsobu hodnotenia tak, aby zohľadňovalo rozdielnosť osobnostných profilov študentov a študentiek.“ Prelomové by bolo, keby napísali: známkovanie navrhujeme zrušiť, je zbytočné na posúdenie toho, čo žiaci dokážu a v čom sa chcú zlepšiť. Namiesto toho zavedieme koncept slovného hodnotenia.
Ďalej sa v programe píše: „Podporíme zvyšovanie manažérskych zručností a líderstva riaditeľov a riaditeliek škôl cez skvalitnenie špecializovanej odbornej prípravy a individuálny program profesijného rozvoja.“ V čom je to prelomové? Prelomové by bolo pustiť manažérov do škôl. Kvalitný manažér školy nemusí mať vždy dlhoročnú pedagogickú skúsenosť. Štát by mal umožniť, aby riadiace funkcie v školách mohli zastávať aj ľudia bez pedagogickej fakulty. Zriaďovateľ a Rada školy so všetkou zodpovednosťou vyberú najvhodnejšieho riaditeľa, ktorý môže a nemusí mať pedagogickú prípravu. Podobne ako môže a nemusí mať manažérsku skúsenosť. Rovnako prelomové by bolo uvoľniť kvalifikačné predpisy pre vykonávanie povolania učiteľa. Sú v praxi dlhoroční odborníci vo svojom odbore, ktorí sú uznávanými „pedagógmi“ zo strany rodičov i žiakov, ale nemajú podľa dnešných predpisov platný „papier“. Je dôležité, aby škola mohla byť v spojení s ľuďmi z praxe.
„Vzhľadom na komplexnú agendu v oblasti školstva je efektívnejšie, aby činnosť v oblasti metodického riadenia a finančných tokov zabezpečovali krajské školské úrady, ktoré budú spadať priamo pod ministerstvo školstva.“ Premenovanie KŠU na Okresný úrad – odbor školstva a potom znova naspäť na KŠU nie je prelomové. Zrušenie pre nadbytočnosť celého stredného článku riadenia, nech ho už nazveme akokoľvek, by bolo prelomové. Všetky školy majú právnu subjektivitu a pri zabezpečovaní finančných tokov plní stredný článok riadenia len drahého poštára. V oblasti metodickej pomoci (nie riadenia) je priestor v zlúčení ŠPU, ŠIOV a MPC do nezávislej inštitúcie, zameranej na analýzu budúcich potrieb vzdelávania, tvorbu odporúčacích a vzorových materiálov a podporu učiteľov.
„Školskú inšpekciu doplníme o konzultačnú a poradenskú službu.“ Toto nie je prelomové. Prelomové by bolo zrušenie Štátnej školskej inšpekcie. Naše školstvo trpí príliš direktívnym manažovaním. Jeho riadenie je u nás tradične jednosmerné (zhora nadol), autoritatívne, bazírujúce na disciplíne a slepom plnení príkazov a pokynov. Pôsobenie školskej inšpekcie tohto „armádneho“ ducha v školstve ešte posilňuje, čo je z hľadiska jeho ďalšieho rozvoja kontraproduktívne. Inšpekcia spravidla kladie dôraz na formálne a byrokratické (administratívne) aspekty chodu školy, ktoré by mali byť z hľadiska cieľov školy druho - či treťoradé. Keď sa zaoberá samotným vzdelávacím procesom, aj tu sleduje často len dodržiavanie rôznych formálnych poučiek zo zastaraných učebníc didaktiky. Činnosť inšpekcie demotivuje a znechucuje progresívnych učiteľov, ktorí by sa pri svojej práci občas radi voľne nadýchli, experimentovali, uplatňovali svoj názor a rôzne osobné či lokálne špecifiká. Inšpekcia však prejavuje iba minimum pochopenia pre akékoľvek odchýlky od normy, čím potláča aktivitu učiteľov. Za pozornosť určite stoja aj dôvody, ktoré viedli k zrušeniu školskej inšpekcie vo Fínsku. Severania dospeli k názoru, že „ide o nákladnú inštitúciu, ktorá neprispieva ku zvyšovaniu kvality škôl“.
A ešte pár prelomových zmien, ktorým sa program PS – SPOLU nevenuje vôbec, ale bez ktorých žiadny bod zlomu nastať nemôže, napríklad systém financovania regionálneho školstva.
Súčasný systém vzdelávania na Slovensku skutočne potrebuje zásadnú paradigmatickú zmenu, ktorá do stredu celého systému postaví študenta a jeho vzdelávacie potreby. Rodičia detí musia zohrávať v systéme vzdelávania a výchovy neoddeliteľnú úlohu, ktorá je spojená i s vyššou zodpovednosťou za rozhodnutia pri výchove a vzdelávaní detí. Je potrebné zmeniť paradigmu financovania vzdelávania z financovania školskej infraštruktúry na financovanie vzdelávacej služby konkrétneho občana. Základné pravidlo nového systému financovania je : rozhodovanie o finančných prostriedkoch musí pochádzať od pôvodcov peňazí - daňových poplatníkov. Rodičia a deti sa musia dostať z pozície pasívnych účastníkov do úlohy aktívnych spotrebiteľov.
K zvýšeniu zodpovednosti rodičov by prispelo aj prelomové posilnenie kompetencií Rady školy tak, aby mala nielen vyjadrovacie ale aj rozhodovacie právomoci. Bez rodičov to nepôjde – ak rodičia nezačnú žiadať lepšie školy, nebude ani ochota ich meniť.
Prelomové by bolo, keby sa rozsah vyučovacej povinnosti učiteľa (úväzok) prestal určovať centrálne vyhláškou na úrovni štátu. Koľko a čo bude učiteľ učiť by sa stalo vecou slobodnej dohody medzi učiteľom a konkrétnou školou.
Čo by však bolo skutočným bodom zlomu, je zrušenie povinnej školskej dochádzky. Škola je dnes už len jedným z mnohých vzdelávacích kanálov a to zďaleka nie tým najpríjemnejším a najefektívnejším. Od masového exodu žiakov ju zachraňuje iba uzákonená povinná školská dochádzka a štátny monopol v oblasti udeľovania certifikátov (vysvedčenia, diplomy) a kvalifikačných predpokladov (VŠ iba s maturitou). Preto by už bolo na čase zrušenie povinnej školskej dochádzky a zavedenie povinného vzdelávania. Je potrebné do systému zaviesť skutočnú možnosť voľby formy základného vzdelávania. Najčastejšie to bude dochádzka do základnej školy, ale zároveň musí existovať reálna možnosť domáceho vzdelávania, či už čiastočná alebo úplná. Na štáte by bola každoročná kontrola dosiahnutých minimálnych znalostí žiaka.
Od koalície PS – SPOLU som očakával, že aj prebiehajúcu klimatickú zmenu bude nejakým spôsobom reflektovať v programe pre školstvo. Nemám na mysli povinný predmet environmentálna výchova na školách, to určite nie. Ale napríklad zmenu organizácie školského roku – letné prázdniny od júna a polročné vysvedčenia pred Vianocami. https://vary.idnes.cz/letni-prazdniny-uz-v-cervnu-skola-volno-jarni-prazdniny-vysvedceni-ucitel-milan-kutek-grw-/vary-zpravy.aspx?c=A170901_349106_vary-zpravy_prz Aby sa nemuseli na webových stránkach škôl objavovať takéto oznamy: „Vážení rodičia, v dňoch 13.6.2019 /štvrtok/ a 14.6.2019 /piatok/ bude skrátené vyučovanie z dôvodu extrémnych teplôt.“
Celkovo hodnotím program koalície PS – SPOLU v oblasti regionálneho školstva ako málo odvážny a prinášajúci len čiastkové zmeny. A problémom čiastkových reforiem je, že nemenia systém a náklady s nimi spojené sú často vyššie ako výnosy.
Preto je lepšie urobiť to poriadne alebo nerobiť reformy žiadne, lebo politické zásahy do chodu spoločnosti vždy vyvolajú mnoho nezamýšľaných dôsledkov. Napríklad vlaky zadarmo – horiace rušne, alebo obedy zadarmo – zvýšené náklady, plytvanie...
Podobným dôsledkom sa chcú v koalícii PS – SPOLU vyhnúť pilotným testovaním zmien na vzorke škôl a až po ich vyhodnotení zavádzať plošné zmeny. Sympatické, ale pilotovanie si vyžiada určitý čas a stále je to, i keď mierne modifikovaný, centralizovaný model zavádzania reforiem. Autor tohto textu je skôr za decentralizovaný model. Slobodnejšie prostredie pre školy a zrušenie centralizovanej tvorby obsahu a formy vzdelávania. To neznamená, že všetky povinnosti definujúce dnešný centralizovaný prístup v zákonoch by sa mali zo dňa na deň zrušiť. Preferujem ich zdobrovoľnenie.
Uvediem niekoľko príkladov: zrušenie povinnej školskej dochádzky by neznamenalo, že všetky deti by prestali chodiť do školy, len by sa otvorili nové možnosti, napr. domáce vzdelávanie. Zdobrovoľnenie známkovania neznamená, že všetky školy by prestali známkovať, len by sa vytvorila možnosť pre alternatívne formy hodnotenia. Zrušenie povinnosti mechanického delenia detí podľa veku by neznamenalo okamžité zmiznutie tried a ročníkov, len by sa vytvorila možnosť pre tých, ktorí chcú vyskúšať rovesnícke vzdelávanie bez postihu Štátnej školskej inšpekcie. Zrušenie predmetov by neznamenalo, že Fyzika a Chémia by sa zo dna na deň prestali učiť na školách. Len by to vytvorili priestor pre tvorivých a aktívnych učiteľov na zmysluplné učenie tém, ktoré by možno deti viac bavilo. Zrušenie úväzkov a tabuľkových platov by neznamenalo, že učitelia by učili a zarábali menej. Práva naopak, možno by ich učenie začalo tiež viac baviť a boli by odmeňovaní podľa reálneho výkonu. V takomto decentralizovanom systéme by sa vygenerovali dobré riešenia bez vážnych celospoločenských dôsledkov, hodné nasledovania. A hlavne, školy a učitelia by dostali viac dôvery.
