Ani nie tak o to, že by prišli o svoje „lukratívne“ zamestnanie. Skôr o to, že počas štrajku by nedostávali mzdu. Prísť aj o to málo je naozaj nepríjemné a ich strach je pochopiteľný. Najmä ak by štrajk mal byť časovo neobmedzený. A povedzme si na rovinu, iný typ štrajku ani nemá význam.
Ale skutočne sa nedá štrajkovať a pritom neprísť o celú výplatu? Podľa mňa to nie je nemožné.
Po prvé: peniaze určené na výplaty prídu na účet školy bez ohľadu na to, či štrajkujete alebo pracujete. V zmysle zákona zriaďovateľ (mesto alebo obec) posiela peniaze školám podľa rozpisu každý mesiac, či štrajkujete alebo nie. Neexistuje žiadny zákon, ktorý by mestu alebo obci umožňoval neposlať škole peniaze na mzdy, keď učitelia štrajkujú.
Po druhé: učitelia sú zamestnancami školy. Školy majú právnu subjektivitu a pracovnoprávny vzťah je medzi školou ako zamestnávateľom a učiteľom ako zamestnancom. Existuje asi pár škôl, ktoré nemajú právnu subjektivitu a ich zamestnávateľom je obecný úrad, ale z hľadiska kritického množstva štrajkujúcich učiteľov je to nevýznamný počet.
Po tretie: prípadný štrajk učiteľov za vyššie mzdy by nebol namierený proti zamestnávateľovi, teda proti škole. Je to bizarná situácia, ale takýto štrajk by nebol sporom medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Učitelia, zamestnanci týmto štrajkom v podstate od svojho zamestnávateľa, školy nič nepožadujú. Preto by zamestnávateľ nemal mať žiadny dôvod svojich zamestnancov za štrajk „trestať“ nevyplatením mzdy. Práve naopak, riaditeľ by mal za takýto postoj učiteľov odmeniť, lebo v skutočnosti škole pomáhajú. Pomáhajú škole nielen získať viac peňazí na platy aj na lepšie vybavenie školy.
Viem, že existuje zákon o kolektívnom vyjednávaní, v ktorom sa píše, že v dobe účasti na štrajku neprislúcha účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy.
Čo keby sme to nenazývali „štrajk“ ale občianska neposlušnosť, ktorou chcú občania upozorniť, že niektoré právne normy, napr. zákon o odmeňovaní učiteľov je nespravodlivý, pričom štátne inštitúcie, do ktorých pôsobnosti patrí ich riešenie si neplnia svoje povinnosti. A za takéto aktívne prejavenie občianskeho postoja by mohol riaditeľ učiteľov odmeniť finančnou odmenou. Odmena by bola presne v takej výške, ako by bolo krátenie mzdy za účasť na štrajku.
Zdá sa, že kľúčovú úlohu v tejto úvahe zohrávajú riaditelia škôl. Čo myslíte, koľko odvážnych riaditeľov by sa našlo na slovenských školách , ktorí by toto urobili?
A čo myslíte, koľko učiteľov by išlo prejaviť svoju občiansku neposlušnosť („štrajkovať“), keby nemali strach, že prídu svoju „sociálnu dávku“?
Uznávam, že je to celé dosť bizarné a nebezpečné (štrajkovať a dostávať za to odmenu), ale bizarné je celé slovenské školstvo.
