No všetko je už jasné: kandidáti sú známi, programy napísané. A keď hovorím známi, tak to myslím doslova: poznáme ich už dosť dlho na to, aby sme sa vedeli rozhodnúť hneď. Lebo to, čo bude nasledovať najbližšie tri mesiace, budú len sľuby a manipulácia. Ako sa podobným manipuláciám brániť? Naučiť sa myslieť pomaly. Ako keď jeme rybu, oddeľovať mäso od kostí.
Takže mám jednu radu: na chvíľu sa odstrihnite od vonkajších zdrojov informácií, hlavne sociálnych sietí, pomaly sa zamyslite, oddeľte mäso od kostí, rozhodnite sa a na tri mesiace zabudnite na politiku. Choďte na dovolenku, potom späť do práce, venujte sa rodine, priateľom, novým projektom. Len už nesledujete žiadne predvolebné relácie, vyhýbajte sa sledovaniu politických statusov a 30. septembra choďte voliť podľa dnešného rozhodnutia.
Teraz už môžete prestať čítať, alebo ak chcete, môžete pokračovať. Poviem niečo o tom, nad čím by ste sa mohli pomaly zamyslieť.
Stále môžete uvažovať, či ísť alebo neísť voliť. No treba to dobre zvážiť, pretože keď nevolíte, rozhodujú o vás iní. A tiež neexistuje dokonalý kandidát, ktorý by vyriešil všetky vaše problémy. A navyše, v týchto voľbách nebudú na volebnom lístku len kandidáti, ale aj demokracia.
Potom sa môžete zamyslieť, o čom budú vlastne tieto voľby. Nebudú o tom, kto vie a nevie vládnuť. Áno, aj ja som sklamaný a nahnevaný z výkonu moci za posledné tri roky. Ale nechcem, aby sa k moci vrátil Fico, ktorý vie vládnuť ale vládol a bude vládnuť tak, že kradne a zatvára túto krajinu a ťahá ju na východ. V tomto kontexte budú voľby v septembri voľbou medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi východom a západom, medzi zatváraním a otváraním, medzi strachom (strašením) a odvahou (nebojte sa). No znovu sa treba pomaly zamyslieť a oddeliť význam výrokov: „Nebojte sa, dobre bude.“ od „Nebát se a nekrást“.
A do tretice sa môžete zamyslieť, či budete riskovať alebo pôjdete na istotu. Riskovať znamená voliť strany, ktoré sú na hrane zvoliteľnosti, nemusia sa dostať do parlamentu a váš hlas obrazne povedané „prepadne“. Alebo skôr „pripadne“ niekomu inému, koho ste voliť pôvodne nemali v úmysle. Takými stranami sú : Sme rodina, SaS, OLANO, SNS, KDH, Demokrati, Modrí, Aliancia.... Isť na istotu znamená vybrať si medzi: Smer, Hlas, PS, Republika. I keď v tom prvom prípade (Smer) je to istota orientácie do minulosti, na východ a izolácie. V prípade Hlasu je to istota neistoty a v prípade Republiky istota reálneho ohrozenia princípov demokracie.
Možno si poviete, že som ten výber príliš zúžil a neviete si vybrať. No znovu sa pomaly zamyslite, či väčšinu vašich kritérií pre výber strany s malými šancami na postup, nespĺňa aj niektorá zo štyroch strán s istotou postupu do parlamentu. Stojí vaša voľba za riziko prepadnutého hlasu? Najmä keď platí, že neexistuje dokonalý kandidát, ktorý by vyriešil všetky vaše problémy. A tiež v kontexte toho, o čom sú tieto voľby: minulosť vs budúcnosť, východ vs západ, zatvorení vs otvorení, strach vs odvaha.
Tak sa rozhodnite teraz a zabudnite na politiku na tri mesiace. Meniť svoje rozhodnutie pod vplyvom sľubov a manipulácie vo volebnej kampani sa nevypláca. Máme s tým svoju skúsenosť.
