Takto sa dnes prihovára ministerstvo školstva rodičom, žiakom, učiteľom na svojich pekných infografikách.
Už začiatok je divný: vysvedčenie podľa predstáv?...koho?...rodiča?... žiaka?... učiteľa?...
Hodnotenie vedomostí žiaka znamená, že žiak sa dozvie dve kľúčové informácie:
v čom je jeho práca vyhovujúca, resp. nevyhovujúca
do akej miery je jeho práca vyhovujúca
A dobré hodnotenie ešte obsahuje informáciu, čo môže žiak urobiť, aby jeho učebné výsledky v budúcnosti boli lepšie.
Ak by boli na vysvedčení tieto informácie, tak sa nemusíme baviť o tom, či bol rok tradičný alebo netradičný. V správnom hodnotení by to bolo reflektované.
Lenže my máme na vysvedčení čísla a do jedného čísla vyššie uvedené informácie nedokážete zašifrovať. Lepšie povedané: dokážete, ale druhá strana, ktorej je to hodnotenie adresované, to bez vysvetľujúceho komentára nedokáže dešifrovať.
A preto prichádzajú na rad tie nešťastné predstavy a sklamania a hľadanie vinníka....Veď kto by nechcel čisté jednotky? Čo sa za tým číslom skrýva nie je až také podstatné, či? Ale ministerstvo školstva, konkrétne pani štátna tajomníčka Svetlana Síthová tento rok prichádza z riešením: nie je to nikoho chyba. To fakt? Takto ideme viesť rodičov, žiakov aj učiteľov k nezodpovednosti?
Zodpovednosť je základná životná zručnosť, ku ktorej by sme mali viesť deti od malička. V rodine aj v škole. Takto vyslaný signál z najvyšších poschodí, že nikto za nič nemôže, je prejavom nezodpovednosti.
Tradičný, netradičný, ak to nezvládol učiteľ, lebo aj takí boli a trestá za svoju neschopnosť zlými známkami žiaka, je to učiteľova chyba. Ak to odflákol žiak a zneužíval zníženú kontrolu počas dištančného vzdelávanie, lebo aj takí boli, tak je to chyba žiaka. Problém je, že sa to často len z toho čísla na vysvedčení nedozvie. Ak rodičia nevytvorili podmienky a je úplne jedno či na dištančné alebo prezenčné vzdelávanie svojich detí, lebo aj takí sú, je to chyba rodičov. Ak minister neurobil dosť pre to, aby udržal deti v škole, je to ministrova chyba. Ak pre premiéra neboli deti v školách dostatočne veľkou prioritou, je to premiérova chyba. Ale aj všetkých nás, lebo sme takéhoto človeka zvolili na čelo krajiny alebo sme aspoň dovolili aby bol zvolený.
Takto by sme mohli pokračovať cez riaditeľov škôl po zriaďovateľov a riaditeľov RUVZ. Každý nesie svoj diel zodpovednosti. A každý ju musí prebrať. Ak nie, je to jeho chyba a treba ju pomenovať.
Tento princíp prehadzovania zodpovednosti za vlastné chyby na niekto druhého alebo dokonca vyhlasovanie: to nie je nikoho chyba, je sabazničujúci. Dnes je to netradičný ťažký rok, zajtra to bude klimatická zmena, lebo vždy sa nájde nejaké LEBO...
