Ako pristupovať k ľuďom 1

Nekritizujte, neodsudzujte a nesťažujte sa

Toto pravidlo je veľmi dôležité pri kontakte s inými ľuďmi. Ako samozrejme každé, ktoré sa tu vyskytne. Prečo nekritizovať? Nie je azda kritika hnacím motorom vývoja? Samozrejme, že je. Ale kritika taktná a správne vyslovená. Vo väčšine prípadov sa nikomu z nás kritika nepáči. Tak prečo to robiť aj druhým ľuďom?

Predstavte si stav, kedy sa pokúšate urobiť niečo praktické z vášho pohľadu. Práca na tom vás bude tešiť a príde niekto a povie, čo na tom nie je dobré, čo je lepšie zmeniť, čo vylepšiť. Verím, že by sa vám to nepáčilo. Takéto kritizovanie nie je namieste a spôsobuje zaseknutie sa kritizovaného a môže dokonca spôsobiť nechuť k danej činnosti. Poznám to z vlastnej skúsenosti a určite by ste aj vy vedeli o tom dlho rozprávať.

Namiesto toho treba radšej chváliť . Nie chváliť plytko, len pochlebovačne. Ak má byť pochvala vyslovená, tak s hĺbkou úprimnosti, konkretizovaná (ako to často býva u kritiky). Napríklad sa preneste do sveta detí a predstavte si, keď ste prišli zo školy. Čo často rodičia robievali? Ak sme dostali zlú známku (pre nich zlú, samozrejme - v konečnom dôsledku teda pre nás), tak nás skritizovali, ako sa to dalo. Buď sme sa rozplakali, alebo sme si to vyčítali. Znechutilo nám to deň a úplne odstránilo nadšenie. Keď sme dostali známku dobrú, pochvala tam akási bola, no bola skôr samozrejmá (stereotypná), ako úprimná.

Úprimná pochvala dokáže urobiť zázračné veci. Dokáže človeka naštartovať k ďalšej práci, k bádaniu po vedomostiach a následnému zlepšeniu . A tu by som sa chcel pozastaviť - zlepšenie. Keď vidím človeka, ktorý očividne nevie, ako má niečo urobiť, alebo to robí nesprávne, mal by som k nemu prísť a pochváliť tie veci, ktoré robí dobre. Vypichnúť ich a zamlčať tie, ktoré robí nesprávne. Nekritizovať ho za to, pretože ho to môže (a určite sa tak aj stane) znechutiť.

Odsudzovanie nie je dobré

Rovnako, ako kritizovanie druhých, ani odsudzovanie nie je dobré. Jednou z nesprávnych vecí, ktorých sa všetci dopúšťame pri styku s ľuďmi je, že hneď človeka zaškatuľkujeme - dáme na prvý dojem. Odsúdime druhého k tomu, aby sa v našom hodnotovom rebríčku niekde zaradil. Často ale prvý dojem býva mylný .

Mnohokrát nami odsúdený človek už nemá šancu napraviť si meno v našom obraze jeho osoby, ak je nami vytvorení obraz o ňom negatívny. Tým vzniká efekt, kedy sa odsúdený postaví do opozície voči nám a jednoducho nás bude nenávidieť.

Aby ste sa tomuto vyhli, treba dbať na to, aby ste si prvý dojem z človeka doplnili a poopravili ďalším spoznávaním jeho osoby. Tým sa môže vytvoriť pekný vzťah. Ak sa ale postavíte ihneď za prvý dojem, žiadny dobrý vzťah sa vytvoriť nemôže (ak je dojem prvý negatívny). A to v správaní sa k druhým nie je dobré.

V tomto som kedysi robil chybu. Snažil som sa vzbudiť pozornosť tým, že som kritizoval. Myslel som si, že tým dosiahnem uznania. No častokrát sa opak stal pravdou a teraz sa za to hanbím. Zistil som, že keď sa usmievam a každého srdečne prijmem, oveľa ľahšie sa s druhým človekom spolupracuje a komunikuje.

A prečo sa nesťažovať?

Človek sa sťažuje preto, lebo potrebuje pozornosť druhých. Potrebuje byť ostatnými poľutovaný a podporený pre ďalšiu činnosť. Každý z nás to potrebuje. V určitej rozumnej a zdravej miere.

Keď sa budete sťažovať stále a často, nasilu tým budete druhých nútiť, aby vás ľutovali, aby riešili váš problém (to ale ich problém nie je). Lenže neskôr prekročíte hranicu a už vás nebudú chcieť podporiť. Budú sa vám všemožne vyhýbať. Preto sa nesťažujte, aby vás ľudia sami vyhľadávali a boli vo vašej spoločnosti s radosťou.

Takže ešte raz záverom. Ak chcete, aby vás ľudia mali radi ako spoločníkov, tak ich nekritizuje, neodsudzujte a nesťažujte sa .

Inšpirované knihou Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí od Dale Carnegieho .