V auguste 2008 vyhlásilo ministerstvo obrany verejnú súťaž na nákup taktických dopravných lietadiel. Na základe tejto sútaže sme na konci roka 2014 podpísali zmluvu za 99 miliónov eur s talianskym výrobcom Spartanov. O sprístupnenie podkladov k tejto súťaži som ministerstvo žiadal niekoľko mesiacov , pričom ministerstvo na moje žiadosti ani len neodpovedalo (a ignorovalo tak zákon). Našťastie však ešte existujú ľudia, ktorým záleží na tom, aby bezpečnostný sektor nefungoval ako v 90. rokoch, a súťažné podklady k Spartanom mi poskytli.
(Update 16.1. - MO SR spochybňuje autenticitu dokumentu. Originál mi však do tejto chvíle nebol poskytnutý. Tému spracoval aj Rádiožurnál RTVS)
To čo vyplýva z poskytnutého dokumentu je vcelku šokujúce a až veľmi pripomína iné nástenkové tendre prvej ficovej vlády. Napríklad:
Súťažiace firmy mali reálne 6 dní na vypracovanie ponúk, ktoré museli obsahovať aj zodpovedanie 70 stránkového technického dotazníka a vypracovanie jeho úradného prekladu. Technická špecifikácia a dotazník im bol poskytnutý až na konci procesu a deadline bol mimoriadne krátky. Na požiadavky na dovysvetlenie, ktoré pri technických veciach býva bežné, mali tri dni.
Celý proces obstarávania niečoho tak komplexného ako sú vojenenské lietadlá a ofsety k nim mal prebehnúť za dva mesiace. Len pre ilustráciu - podľa TI Slovensko je priemerná dĺžka obstarávania 145 dní. Pre zaujímavosť, súčasná legislatíva pre VO pripúšťa najmenej 30-45 dňové lehoty na predkladanie ponúk.
Akákoľvek formálna chyba, napr. neposkytnutie úradného prekladu, bolo dôvodom na vylúčenie zo sútaže bez možnosti doplnenia či opravy.
Bonus: Ak máte pocit, že vás štát buzeruje, vedzte, že rovnako sa správa aj niektorým nadnárodným korporáciám. Ministerstvo obrany členského štátu NATO potrebuje úradne preložené podklady na všetko a komunikuje sa s ním výhradne do 14:00.
Ministerstvo nikdy nevyvrátilo informáciu, že na koniec tohto procesu sa dostala len Alenia, ktorá jediná predkladala ponuku. V kontexte tohto dokumentu vieme aj lepšie pochopiť ponosy iných súťažiacich, ktorí mali pocit, že táto súťaž je neštandardná a vopred pripravená pre konkrétneho víťaza.
Zopakujme si teda, kde sa nachádzame. Spartany sme kúpili: Na základe odbornej štúdie, ktorú MOSR nechce zverejniť koncepcie rozvoja vzdušných síl, ktorá je tajná po súťaži ktorej podklady a počet (zrejme jeden) súťažiacich protizákonne MO SR tají, a zmluvy, ktorú vyhlásili za obchodné tajomstvo ako celok. Náklad pre verejné financie? Baťovských 99 miliónov (2,9 miliárd korún). Ak sa toto ešte zdá niekomu v poriadku, tak neviem.
Len aby bolo jasné, ja si naozaj myslím, že armáda potrebuje modernizovať. Len rozdiel medzi pochybnými a normálnymi, súťaživými tendrami je ten, že tie druhé sa prinášajú viac novej, kvalitnej a bezpečnej techniky pre vojakov. Možno by sme mohli mať lietadlá tri, alebo vďaka úspore z veľkých tendrov by si vojaci nemuseli kupovať kvalitnú výstroj za vlastné. Politici riadiaci bezpečnostných sektor si pokojne hovejú v tieni komplikovanosti a čiastočného (prirodzeného) utajenia toho čo robia (a nakupujú). Zdá sa, že by to nemali mať až také pohodové.
