Ministertvo porušuje zákon - mlčanie pri súťažných podkladoch a priebehu obstarávania
Ministerstvo opakovane tvrdilo, že súťaž bola otvorená a pre štát výhodná. Opýtali sme sa teda na podklady a priebeh sútaže (počet súťažiacich, ponuky, atď.) Ministerstvo neodmietlo poskytnúť tieto informácie - ono žiadosti o ich poskytnutie úplne ignoruje a na túto časť našej korešpondencie (vrátanie odvolania-rozkladu voči nečinnosti) nikdy nereagovalo.
Úplné ignorovanie zákonnej infožiadosti sa sem-tam vyskytne na malom obecnom úrade, ale jednému z najväčších ministerstiev sa niečo podobné nestane náhodou, alebo preto, že nestíha. Ministerstvo nikdy nepoprelo informáciu, že Alenia dávala jedinú ponuku a ostatok súťažiacich bol vylúčený. Ale potvrdiť to na hlavičkovom papieri vyzerá zle Možno dúfajú, že neodpovedanie na infožiadosti si nik nevšimne. Bonusová otázka: aké iné zákony sa rozhodlo MO SR ešte ignorovať?
Obchodné tajomstvo ako diktuje Alenia (s podpisom ministra)
Je obvyklé, že zmluvy, ktoré sa týkajú vynakladania s verejnými prostriedkami (prepytujem 95 mil. eur) sa zverejnia. Neplatí to v prípade Ministerstva obrany, ktoré sa (na nátlak/po dohode?) s talianskym výrobcom Spartanov Aleniou rozhodlo považovať všetko okrem screenshotu nižšie za obchodné tajomstvo.
Proti tejto interpretácií sme sa odvolali, no pred Vianocami toto rozhodnutie minister Glváč svojim podpisom potvrdil. Ako sa píše v jeho rozhodnutí:
“Žiadateľovi k nemu požadovaným informáciám boli poskytnuté informácie ku štyrom obchodným zmluvám uzatvoreným medzi Ministerstvom obrany SR a spoločnosťou Alenia Aermacchi SpA. viažúce sa k používaniu verejných prostriedkov (ešte raz, ten screenshot vyššie). Ostatné informácie, týkajúce sa detailných technických popisov obstarávanej vojenskej leteckej techniky, princípov činnosti zariadení, integrácie systémov leteckej techniky, zabezpečenia systému logistickej podpory, systému jeho riadenia a pod., uvedená obchodná spoločnosť označila za skutočnosti tvoriace obchodné tajomstvo, ku ktorým sa neviaže povinnosť ich zverejňovať podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií. Neposkytnutie týchto informácií je odôvodnené ustanovením § 10 ods. 1 zákona o slobode in formácií.”
Stanovisko zaujímavé hneď z dvoch dôvodov. V prvom rade minister Glváč s vážnosťou tvrdí, že na stovkách strán, okrem zverejnených 12 riadkov, sa nachádza jedine zásadné technické know-how výrobcu a je dôvodné ho chrániť. Zároveň z tejto argumentácie vyplýva, že ak sa rozhodne spoločnosť Rezne Import-Export vyhradzovať obchodné tajomstvo pri ich dodávke pre miestnu základnú školu, stačí keď zverejní, že dodáva rezne za 60 tisíc eur ročne, bez udania množstva či kvality, lebo to všetko je know-how firmy. Nám stačí vedieť, že zmluva existuje a koľko nás stojí. Reálna kontrola vynakladania verejných financií (tak ako chce zákon) predpokladá, že nestačí vedieť len množstvo, ale aj obsah a kvalitu. Inak to celé nemá zmysel.
Rovnakú argumentáciu použilo ministerstvo na aj pre 5 ponúk ktoré od roku 2008 od Alenie dostali. Napriek tomu, že minister Glváč opakovanie hovoril o tom, akú dobrú ponuku vyjednal aj oproti minulosti, keď sme sa opýtali, aké tie ponuky v minulosti boli, nesprístupnil ani riadok lebo - obchodné tajomstvo.
Štúdia uskutočniteľnosti od Franza Kafku
Opakovaným argumentom ministra Glváča bol aj odborný konsenzus, na ktorom nákup lietadiel stál. Argument znie na prvé počutie dobre, však vojaci vedia čo potrebujú a ako to budú využívať. Z tohto dôvodu bola spracovaná aj štúdia uskutočniteľnosti nákupu lietadiel. Niekde asi nastal problém, kedže neutajený dokument z ktorého sa cituje aj vo verejnom materiály vlády sa rozhodlo ministerstvo (konkrétne sekcia modernizácie a akvizícii) neposlať - resp. žiadosť o jeho sprístupnenie dva mesiace ignorovať. Minister v druhom stupni rozhodol o tom, že by ju teda predsa len mali sprístupniť a vrátil späť podriadenej sekcii, ale ako to už býva, pri MO SR to ešte nič neznamená. Včera som sa dozvedel, že na vykonanie rozhodnutia ministra o sprístupnení si potrebujú opäť predĺžiť lehotu.
Ono to s tou silou odborných argumentov a jednoznačným konsenzom bezpečnostnej komunity asi napokon také ružové nebude. Alebo to stratili. Alebo úplne trollujú.
Keďže je len dobré vedieť, aké sú hranice obchodného tajomstva pri podobných sumách a v obrannom sektore, spýtame sa nato Krajského súdu v Bratislave. Rovnako nás bude zaujímať, čo si myslí o ignorovaní infozákona zo strany jedného z najväčších ministerstiev.
