Pozerám z okna vidím seba.
Hviezdy z oči vytratia sa , ostane len hmla.
Hmla života, neistota.
Čo chcem? Môj cieľ tak blízky a predsa na míle vzdialený.
Strach, obava z toho čo bude.
V novom začiatku vráti sa späť mojich sedem démonov.
A každé ráno nový, iný , horší.
Hlad po pochopení, túžbu po láske len tak neutíšim.
Realita je neznámo, ilúzia je klam.
Čas plynie a vo vzduchu visí nemá odpoveď...
.....................................................................................
More pocitov. Jasných, nejasných, zmiešaných.
Mení sa podstata, strácam zmysel.
Blíži sa zrada? Kladiem si otázku: koho mať rada?
Nedá sa zažnúť svetlo v ničote.
Strach zo zmeny, obavy v samote.
Bolesť ma dlávi , ničí , ubíja.
Blíži sa predstava, čo lásku zabíja.
..................................................................................
Blúdim svetom depresie, narážam na steny života.
Každý záchvev vyvoláva vo mne explózie.
Bojím sa prejaviť.
Pohľadom vzbudíš nádej, konaním pochováš budúcnosť.
Keď Ťa vidím srdce kričí, no len sa nemo usmievam.
Nech nestratím aspoň to, čo od Teba dostávam...
.......................................................................................
Bolo to dávno bolo to včera,
Keď pohľad môj sa na Teba upieral.
Pocit je rovnaký no situácia iná.
Láska to nebude, čia je to vina?
Ľútosť ma naplní, keď vidím ťa deň čo deň.
Pomaly odídeš splniť si svoj sen..
.......................................................................................
Choď! Choď preč z mojej hlavy.
Nemám chuť počúvať tie davy.
Ani silu odolať Ti.
Svojej túžbe, Tvojej zdanlivej nevinnosti.
No načo stavať piedestály pre to, čo raz bude patriť minulosti?
A predsa chcem byť s Tebou.
Nezmyselne, nekonečne vášnivo.
Minúty premeniť na roky, hodiny na večnosť.
Tak málo času ostalo.
Si to ty? Si ten koho toľké roky hľadám?...
-básne z nedávnej minulosti ...
