Som dôchodca, resp. starodôchodca. Takto nazvali významné osobnosti ako aj média dôchodcov spred roka 2004, keď v tomto roku zaviedli do systému zákonom č. 461/2003 Zb.z. nový ukazovateľ- zásluhovosť. Týmto činom dovtedajší dôchodcovia boli diskriminovaní bezoddôvodneným úpadkom rastu svojich dôchodkov, t.j. boli porušené ich ľudské práva.
Stretávam sa s dôchodcami spred roka 2004 i po tomto roku, ktorí prejavujú veľkú nespokojnosť s dôchodkovou politikou v prvom pilieri dôchodkového zabezpečenia s tým, že ich dôchodky sa postupne prepadávajú i pri rovnakej profesii voči novým dôchodcom. Napríklad bývalá riaditeľka školy sa ponosuje, že jej dôchodok sa prepadol tak, že je menší ako dôchodok vrátnika, ktorý išiel do dôchodku neskôr po nej. Pri tom nároky na kvalifikáciu, prácu a zodpovednosť učiteľky - riaditeľky sú neporovnateľne vyššie. Jej práca má ďaleko vyššiu odbornú i morálnu zásluhovosť. Zdravotná sestra, ktorá išla do dôchodku koncom deväťdesiatych rokov, sa bola informovať v Sociálnej poisťovni na príčinu zaostávania svojho dôchodku voči sestrám novým dôchodkyniam, dostala ironickú i keď pravdivú odpoveď, že sa narodila v nesprávnom čase.
Podobné sťažnosti počúvam prakticky od všetkých starších dôchodcov , s ktorými sa stretávam.
Vláda v roku 2004 pre výpočet dôchodkov novým dôchodcom uvedeným zákonom pridala zásluhovosť, čo spôsobilo razantné zvýšenie ich dôchodkov niektorým až o 3000,- Sk/mesiac i viac. Poznám prípad dvoch pracovníkov z jedného podniku s približne rovnakými podkladmi pre výpočet dôchodku, jednému bol dôchodok priznaný v roku 2003 a druhému v roku 2004. Druhému bol vypočítaný dôchodok vyšší o cca 3000,- Sk/mesiac, čo predstavuje 36 000,-Sk/rok. Je oprávnené a spravodlivé takéto bezdôvodné zvýšenie dôchodkov novým dôchodcom? Média nazvali znevýhodnených dôchodcov starodôchodcami. Nemali tzv. starodôchodcovia právo na rovnaké východzie podklady? Robili noví dôchodcovia v prvom pilieri v roku 2004 lepšie ako starodôchodcovia?
V tejto súvislosti citujem časti vyjadrení z médií niektorých kompetentných osobností.
Pán K. Vajnorský, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku: „Za najväčšiu tragédiu z posledných riešení považujem rok 2004, keď začali rásť rozdiely medzi staro a novodôchodcami. „
Pani I. Radičová, vtedajšia poslankyňa NR SR: „Namiesto čiastočných pokusov naprávať penzie jednej časti dôchodcov a inej nie, je treba raz navždy napraviť pre všetky skupiny dôchodcov."
Publicista V. Ondruš: „ Namiesto postupného zvýšenia solidárnosti v 1. pilieri sa zvýšila jeho zásluhovosť a úspory sa hľadali u starodôchodcov, invalidov atď.."
Exministerka p. Woleková: „Mal by sa už konečne dotiahnuť problém starodôchodcov a minimálnych penzií, ale možno sa politici domnievajú, že čoskoro odumrie spolu so svojimi nositeľmi."
Sociálna politika tohto štátu bola v médiách označená ako „ postupné iglo". Tieto vyjadrenia osobností z verejného života potvrdzujú, že v sociálnom systéme sa udiala naozaj tragédia a takúto je treba odstrániť a problémy vyriešiť!
Je veľmi smutné, dokonca zahanbujúce pre všetkých politikov, ministrov a poslancov, že za osem rokov sa nenašiel z Vás žiaden, ktorý by sa priznal k diskriminácii svojich rodičov, starých rodičov - penzistov. Pozadie takejto reakcie je rovnaké, či sa jedná o pravicu alebo ľavicu - nekompetentnosť, neochota, neschopnosť. Jediný, kto je schopný o tomto stave rozhodnúť, je Ústavný súd SR.
Opakujem svoju výzvu:
Vyzývam všetkých predsedov a výbory krajských, okresných a miestnych organizácii JDS, aby zabezpečili z každého okresu aspoň 1 -2 vhodných dôchodcov, aby ste im pomohli podať sťažnosť na ÚS. Verím, že takto naplníte dôveru, ktorú Vám všetci voliči dali.
Ďalej vyzývam všetkých dôchodcov a členov JDS, aby od svojich zástupcov požadovali bez zdržovania v tejto veci konať.
