Bagety vyzerali čerstvo a chutne, tak isto saláma a šalát v nich. Všetko pečivo vyzeralo celkovo kvalitne a zdravo a bolo to neporovnateľné s dvojdňovými bagetami, plnými majonézy a postrašené šunkou a syrom, na aké sme bežne zvyknutý. Zato ceny porovnateľné boli. Koláč mi predavačka zabalina na papierovú tácku, do papiera, ktorý prelepila lepiacou páskou. Celé mi to dala do igelitky a pribalila ešte servítku s logom firmy a drevenú ( nie plastovú ) malú lyžičku, aby som to mohol zjesť. ( V tom môže byť trochu problém, keď tam má viac ľudí, ale zato máte pocit, že sa o vás starajú na úrovni. ) Celkový dojem bol veľmi dobrý a porovnateľný s úrovňou, na akú sme zvyknutý na medzinárodných letiskách, či na nemeckých a rakúskych diaľniciach. ( Stánok vlasní raúska firma. )
Potom som sa už vybral na nástupište, bolo tak 3 minúty do odchodu autobusu. Nevedel som presne nástupište, len som vedel, že do Nitry chodí z čísel 20-26. Tak som tam dorazil a nevedel som ktorý autobus to je, tak som tam splašene zmätene pobehoval. Nakoniec som si všimol, že jeden autobus, ktorý mal digitálne zobrazovanie miest, kde zastaví a objavila sa tam aj Nitra. Tak som vbehol do autobusu a vodič sa na mňa usmial s takým pohľadom, že videl som ten váš zmätok vonku a počkal som na vás. Bolo to veľmi príjemné, vážne až nezvyk v týchto naších končinách. ( Ináč bola to spoločnosť SAD Lučenec, vodič 1078, tak moja pochvala. )
Konečne som sedel, rád, že som to stihol a pustil som sa do koláča. Bol veľmi dobrý, čerstvý, šťavnatý - tiež dosť nezvyk a milé prekvapenie.
A môj záver? Všetkých rádoby-podnikateľov, ktorý predávajú staré a nekvalitné výrobky aj s vysokohorskou prirážkou v stánkoch, ktoré majú podobný vzhľad, vytlačí len dobrá konkurencia. Tak dúfam, že jej tu bude čím ďalej tým viac a typické ponikanie po slovensky nakoniec úplne vymizne z povrchu zemského.
