Ak sa chceme účinne brániť tomu, čo sa dnes deje, treba predovšetkým rozumieť tomu, čo sa deje a zdieľať to ďalej. Veľa ľudí samozrejme intuitívne tuší, že tu niečo nehraje, ale málokto tomu aj naozaj rozumie.
Celá situácia okolo volieb vyzerá na prvý pohľad dosť zúfalo. To vieme všetci. Napriek kauzám stúpajúce preferencie Smeru a ich brilantný manažment ohľadom utečeneckej krízy a na druhej strane klinická smrť opozície.
Pred časom sa mi do rúk dostala kniha s rovnomenným názvom. Zaujala ma a autor odporúča každú kapitolu prečítať dva krát a k myšlienkam sa vraciať. Tak som sa rozhodol zhrnutie každej kapitoly spraviť formou blogu.
Nie, žalúdok sa mi nedvíhal, za tie roky som si už vypestoval celkom slušnú imunitu a môj nervový systém sa už tiež dávno rozhodol, že sa nenechá zbytočne zaťažovať.
Bola reakcia reprezentačného trénera na novinárovú otázku neprimeraná? Áno! Dostáva tým pádom pán Kozák nálepku prchký tréner? Nie!
Mnohých ľudí na Slovensku isto rozčarovala voľba nového generálneho prokurátora. Dostali sme sa len presne tam, kde sa to dalo čakať. Čiže, žiadne prekvapenie, len očakávané rozčarovanie. Čo bude ďalej, ťažko povedať. Na prvý pohľad sa zdá, že sa s tým nedá robiť vôbec nič.
Po čítaní všetkých tých blogov ako na Slovensku nič poriadne nefunguje, po všetkých tých nárekoch a sťažnostiach a odvolávaniach sa na kompetententných, mám konečne príležitosť napísať blog, ktorý potvrdzuje, že ak je človek v práve a vie sa za seba postaviť, dá sa uspieť.
Naša republika má po páde komunizmu za sebov určite obrovský kus práce na sebe a pomaly sa zbavujeme všetkých naších nechcených komplexov, ktoré sa s nami tiahnu od počiatku, ako malého bezbranného národa, ktorému veľkí a mocní ubližujú. Stále sme však neprekročili svoj tieň.
To že nestihnem vlak, alebo iný dopravný prostriedok sa mi občas stáva a z toho môžem viniť tak akurát seba a platím stratou času, pohodlia a peňazí. Pred zhruba dvoma týždňami som si teda cez internet kúpil lístok, ale akosi u mňa zlyhal časový manažment a vlak som asi o minútu nestihol. Čo ma ale čakalo po tom, ma dosť prekvapilo.
Ako sa blížia majstrovstvá, stále viac rozmýšľam nad tým, aký dojem si odnesú všetci tí fanúšikovia a turisti. Hlavná stanica a nakoniec aj Mlynské Nivy sa len zatrú a vyčistia, asi nemá zmysel pátrať po tom, či to vôbec niekoho trápilo počas štyroch rokov "intenzívnych" príprav, v akom svetle sa predstavíme. Stanicu už tak či tak neopravíme, ale ja sa obávam ďalšej skvelej "vlastnosti" Bratislavy, a to je DRZOSŤ na každom kroku.
Mal som možnosť stráviť Silvestra v obci Stará Bystrica na Kysuciach. Nič som o nej nevedel, ale celkom som sa tešil, lebo Nový rok vždy rád trávim v nejakej malej obci na konci sveta.
Jeden utorok koncom septembra mi volali z agentúri, či nemám záujem o brigádu na stredu poobede, zbierať podpisy pre nádejného kandidáta do komunálnych volieb. Váhal som, lebo vtedy mávam tréning, ale potreboval som nejaké peniaze, tak som súhlasil.
Tiež patrím medzi vzývačov apatickej pasívnej časti našej spoločnosti, aby išla voliť. Jednoducho si neviem predstaviť, že by tam mal zasadnúť na ďalšie 4 roky ten odpad, čo je tam teraz.
Dnes som zažil tri podobné situácie v priebehu pár minút: Prvá: idem okolo škôlky a počujem učiteľku:"Ani minútu!" a deti "A 50 sekúnd? :)",učiteľka s ustarosteným výrazom tváre:"Nie! Ani sekundu! "
Keby bolo referendum o tom, či sa ma zbúrať PKO alebo Riverpark, bez milosti by som podporil druhú variantu. Dnes bolo pekné slnečné počasie, tak som sa rozhodol prejsť sa domov pešo po nábreží. Ešte vo mne trochu rezonovala diskusia okolo Eurovei a rozhodol som sa spojiť moju príjemnú vychádzku s obhliadkov toho najhoršieho z developerskej dielne.
Ráno som písal o negatívnom zážitku z hlavnej stanice, o to milšie som bol dnes prekvapený na autobusovej stanici. Cestou som este premýšľal nad tým, čo ma stretne na autobuske. Stíhal som dosť tesne, ale ešte stále v pohode. Objavil som tam novú pekáreň. Tak som sa schválne pozrel, aký výber tam majú.
Dúfam, že modernizácia hlavnej stanice v Bratislave sa čoskoro začne.Svojim nevábnym interiérom aj exteriérom, nepriťahuje len bezdomovcov a socky, ale začínajú prekvitať aj stánky pochybnej kvality - česť výnimkám.
Rakovina je choroba, keď sa vaše telo zblázni, keď začne ničiť samé seba. Nie je to normálne. Najlepšia liečba je samozrejme prevencia. Preto ak nemusíte, nenastupujte na čertovo kolo. Keď už raz nastúpite, platí druhé pravidlo. Včasná diagnostika dokáže vyliečiť rakovinu s takmer sto percentnou úspešnosťou.
Volám taxík, pretože sa ponáhľam na stanicu, aby som stihol vlak. Hneď sa dovolám a dokonca taxík je len o ulicu ďalej a hneď je pri mne lenže to by v ňom musel sediet nejaký normálny a nie typiký bratislavský neochotný dement.
Každú nedeľu chodievam na tréning do Šale a túto som nestihol vlak, preto som musel čakať hodinu na ten ďalší. Táto predstava nebola práve najlákavejšia, už len preto, že som už pár krát mal tú česť. Tak som sa teda vydal hľadať čo najlepšie miesto na prečkanie.
