Strach a hnus ( v Las Vegas ) ... na Bratislavskej hlavnej stanici

Každú nedeľu chodievam na tréning do Šale a túto som nestihol vlak, preto som musel čakať hodinu na ten ďalší. Táto predstava nebola práve najlákavejšia, už len preto, že som už pár krát mal tú česť. Tak som sa teda vydal hľadať čo najlepšie miesto na prečkanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Prvé, čo ma napadlo, bolo zájsť rovno na nástupište, tam sa mi to zdalo fakt najviac v pohode. Ale dosť tam fúkal vietor a nechcel som sedieť hodinu vo vetre a prechladnúť. Okrem toho sa tam ponevierali dvaja ako ich nazvať ... asociáli, takže som bol dostatočne odradený.

OK, tak teda čakáreň. Na prvý pohľad vyzerá celkom dobre, tak už som sa chystal si tam sadnúť a čítať si knihu, ale hneď ma z ružového sna prebral fakt nechutný zápach chrápajúceho bezdomovca. Spomenul som si ako som, keď som tam bol naposledy videl nejakého bezďáka zvracať do koša čo bolo samozrejme doprvádzané nevábnou vôňou, trochu ma pri tom naplo a hneď som sa pobral hľadať ďalšiu prijateľnú možnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Napadlo ma, ísť tam radšej stopom, odviesť sa rovno taxíkom, zájsť na chvíľu do mesta, .... vyšiel som teda pred stanicu, chvíľu som tam tak postával a hneď sa ku mne valí podivný týpek, zdraví ma a už už si pýta peniaze, keď ho predbehnem a iba gestom naznačím, nech radšej ani nepokračuje

( ... tak som sa ho elegantne zbavil bez zbytočných rečí a vysvetľovania, že nemám žiadne peniaze. Bez akejkoľvek námahy a bez slov som povedal, "mám, ale nie pre teba" ... no, možno si mnohí pomyslia, aký som bezcitný, ale bolo jasné na čo to ten človek použije .... už sa mi raz stalo, že som dal bezdomovkyni s dieťaťom gastráč a pár týždňov na to ma prosila, či by som jej za gastráče nedal hotovosť ... tak neviem, historka, že za gastráče jej v lekárni nedajú Sunar sa mi nezdala .... je mi tých ľudí ľúto, že sú v takej situácii, ale myslím, že skutočná pomoc nie sú drobné na ulici, no, ale to by bolo na dlhšiu debatu. )

SkryťVypnúť reklamu

Zavrhol som možnosť ísť do mesta a rozhodol som sa to teda ešte raz skúsiť na nástupišti. Ako tam stojím, zrazu ma napadla spásonostná myšlinka. Bola jedna hodina a na vedľajšej koľaji bolo pristavené IC čko do Košíc. Chvíľu som váhal, ale nakonic som si povdal, že mrznúť tu nemienim. Nasadol som teda do jedného kupé, s výhľadom na časomieru. IC čko malo odchod 13:35 a môj osobák 13:46. Ešte som si v mysli pripravil výhovorku pre prípad že príde majiteľ miestenky skôr ako ja odídem von, otvoril som si knihu a začal som si čítať. Akurát som čítal denník chalana čo bol na strednej v USA, už ani neviem prečo som si túto knihu kúpil, ale práve opisoval, aké je tam všetko s porovnaním u nás super a že sa mu ani nechce vrátiť domov ... no nejak som zatúžil aj ja v tej chvíli byť radšej tam. O pol som teda vypochodoval von, ešte som sa pozrel do okna kde som pred chvíľou sedel a akurát sa tam niekto usádzal, tak som to akurát vystihol bez zbytočných problémov.

SkryťVypnúť reklamu

No čo dodať na záver? Máme fakt krásnu vstupnú bránu do hlavného mesta, cudzinci, ktorý majú tú česť tam tiež čakať určite radi spomínajú ... :)

Juraj Dučák

Juraj Dučák

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na križovatke života. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu