Mal som tu už 2 príspevky, ale boli až príliž osobné, tak som ich radšej stiahol tam kam patria - do súkromia a rozhodol som sa s vami podeliť o niečo, čo aj mne trochu pomohlo. Takže voilá, originál a plus pár filozofických úvah na záver:
Dnes som bol na kontrole u doktora po týždni na PN ke, vystresovaný z práce, proste len ležím už celý týždeň v miernej depresii a mali sme aj celkom dobrý rozhovor o dnešnej dobe a tak....no, on mi povedal, že nejaký jeho známy si každé ráno a vlastne celý deň hovorí, aký bude mať super úžasný deň - no proste pozitivne myslenie jak sviňa - ale že sa mu brutal darí, všade kam sa pohne.
Vypísal ma ešte na týždeň a ja som volal do práce, že neprídem, tak samozrejme že tým neboli nadšený a ten telefonát mi nepridal na nálade.... taky som mal z toho blby pocit .... skoro až pocit viny, že som si dovolil byť chorý.
Potom som si spomenul na toho doktora, tak som si teda začal hovoriť, aký ja budem mať dnes super skvelý úžasný najsamlepší deň (hoci ten začiatok teda nebol bohvie čo ) a prisam bohu, za 5 minut mi volá kolega, že on to vezme za mňa, že má teraz menej práce a ešte mi poprial skoré uzdravenie a že nech si oddýchnem, úplne bol ochotný, nechápal som, tak mi to ale dosť zlepšilo deň. Prišiel som domov v pozdvihnutej nálade, no tuším som sa naposledy tak dobre cítil, keď som sa prebral z narkózy, vtedy som mal tiež chuť každému vyvolávať a podobne :)
Už som toľko toho o pozitívnom myslení počul a čítal, až mi z toho skoro praskla hlava, ale prvý krát som mal pocit, že to naozaj vyšlo, alebo že to bolo také hmatateľné. A nejako mi to nedalo, tak som zvedavý, či máte niekto podobnú skúsenosť, alebo ako to teda vlastne s tým pozitívnym myslením je.
Možno to niekomu pomôže v tejto našej finančnej kríze, tak za pokus to stojí, aj keď nie je to až také jednoduché, keď človek vidí, čo sa okolo neho v skutočnosti deje. Na druhej strane, v každej dobe treba aj tak vždy nájsť pre seba to najlepšie.
Pravdupovediac, skúšam to stále aj ja, nie vždy mám na to náladu, ale už sa mi týmto pár krát podarilo prežiť deň ináč, aj keď to zo začiatku vyzeralo na blbý deň. Možno bol ten deň presne taký istý, len ja som si otvoril v mysli dvere vidieť aj veci, ktoré by mi v stave 'dnes mám blbý deň' unikli. Možno sa týmto len mení môj pohľad na veci okolo mňa, hoci tie sú 'nemenné'.
Ono, nie nadarmo sa hovorí, že najťažšie je zmeniť myslenie ľudí a vidím to aj u seba, fakt mi to je občas proti srsti, ale keď to nakoniec zaberie, tak som rád.
