Moja profesionálna deformácia sa zrodila v škole. Na hodine ortoepie. Všímam si ako ľudia rozprávajú, v horších prípadoch ich aj opravujem. To sa týka aj gramatiky, ale to asi nemusí byť nič profesionálne ale skôr normálne. A potom mám aj také tie vrodené. Napríklad moje veci musia mať svoje miesto. Aké? Také, ktoré som im pridelila. A keď mi ich náhodou niekto prehodí, tak ich rýchlo dávam naspäť. A som z toho trochu aj nervózna. Ďalšou deformáciou je to, že mi až príliš veľa vecí vadí. A potom sa nad nimi zamyslím. Niežeby som ich nejako analyzovala, len sa proste zamyslím a nahnevám. Asi som trochu šibnutá, nie?
Ďalším príkladom našej osobnosti je nejaký zvyk. Ja by som charakterizovala zvyk ako niečo čo robím často a bez čoho by nebol môj deň normálnym. Mojím zvykom je každodenná ranná kávička. Bez nej si už ani neviem predstaviť deň. S týmto zvykom sa ráno prebúdzam. A s akým zaspávam? S nakrémovaním rúk a nabalzamovaním pier.
Máte aj vy nejaké deformácie a zvyky? Zaujímalo by ma aké. Dúfam, že sa niektorí pochválite svojimi zvykmi a deformáciami. Ale nezabúdajme na to, že aj my sme len ľudia, a preto je úplne normálne, že niečo také máme. Veď by sme bez deformácií asi neboli takí zaujímaví. Alebo áno?
