Prvé balenie kufra mám už za sebou. Išla som sa totiž ubytovať na internát. Bola som milo prekvapená, lebo som v rade stála len hodinu!!! Oproti minuloročným štyrom, to bolo jedno rýchle a spokojné ubytovanie! Prečo spokojné? Lebo som dostala izbu s balkónom na prvom poschodí. Minulý rok som bola na prízemí a na svet som sa pozerala cez zamrežované okno. Tak si viete predstaviť, že som teraz oveľa spokojnejšia.
Náhoda? Asi...lebo som dostala izbu presne nad tou mojou minuloročnou. Krátko po mojom príchode ešte dýchala prázdnotou. Ale potom prišlo na rad vybaľovanie kufra, zaplnenie poličiek, koberček sem, záclona tam a hneď to vyzeralo útulnejšie. Ešte polepím skriňu fotkami a hotovo! Jediné, čo ma hnevá, je roztrhnutý gumolit. Už som oň aj zakopla, takže sa naň aj hnevám a budem s ním niečo musieť spraviť.
A aby som nezabudla. Spoločnosť v tejto malej izbietke mi bude robiť Mončika. Moja malá skladná kamoška. Snáď sa nenahnevá, že som ju tak nazvala. Ja jej stále hovorím, že ona sa dá pribaliť aj do príručnej batožiny. Ale nie....nebudem zlá! Som rada, že s ňou budem bývať už tretí rok. Áno tretí! A ešte sme sa nepobili. Snáď sa tomu vyhneme aj tento rok.
Chcela by som si niečo zaželať. Aby sa nielen mne, ale aj všetkým „tohtoročným budúcim bakalárom" vydaril rok a aby naň mali pekné spomienky. Držte sa!
