Pamätám si, ako som sa nebála chytiť do rúk žabu. Pripadala mi smiešna, studená a slizká. Celkom nová vec pre moju hlavu. Aj pokus chytiť do rúk osu, ktorá sa tvárila, že už v tej vode nežije, dopadol s opuchnutými prstami. A predsa ma to na druhý deň už netrápilo.
Pamätám si, ako som sa nebála behať bosá po lúke. A zopár bodákov od včiel som si na druhý deň tiež nevšímala, veď prišlo nové dobrodružstvo.
Pamätám si, ako som behala po záhrade a oberala si čo najväčšie jahody. Malé ma nezaujali.
Pamätám si na hru na skrývačky v nedostavanom susedovom dome a potom zlostné výkriky starých susediek.
Na týchto pár spomienok, ale aj na veľa iných si spomínam. S radosťou, možno aj so slzami v očiach. Nič krajšie v živote človeka ako jeho detská radosť nemôže byť. Možno sú to hlúposti, ale práve tieto hlúposti mi vyvolávajú úsmev na perách. Moje skúsenosti v detskom veku, moja fantázia a myšlienky z detstva ma priviedli sem. Tu kde pevne stojím na zemi a nebojím sa. Som silnou osobnosťou, s veľkou chuťou žiť. A to, čo ma veľakrát drží nad vodou je moje detstvo.
Nech sú aj pre vás niektoré zážitky z detstva silnými momentmi, ktoré vás udržia nad vodou.
