Pravdou je, že práce bolo viac a viac, celé sato na mňa valilo ako " rolling
sto nes". Moje SOS šéf ignoroval. Najjednoduchšie bolo ma vyhodiť ako starú ponožku.
Neolo mi to jedno. Ale mala som plán B- Anglicko. Civilizovaná krajina, jazyk , no úžas!"
.
Prvý pokus k moslimom s malým aut istom nevyšiel , na šťastie.
Trvalo dva mesiace , než som si po asi dvadsiatich skype pohovoroch bola istá , že toto bude dobre, a rodina tiež chcela mňa.
Prosto zhoda.
Akurát, že som už nemala peniaze, a prestala dom platiť všetky záväzky a nebolo ich málo. Moja apokalypsa už klopala na dvere.
S odhodlaním a štyridsiatimi piatim eurami som sa vybrala za kanál . Autobusom .
Keď sme sa s chlapcom, čo ma mal vyzdvihnúť na Victoria Coach stati on ,asi po hodine motania našli., aj a som sa ocitla v aute, . bola to úľava. Mladý Poliak mi povedal, že som mala obrovské šťastie , lebo je to mimoriadne bohatá rodina, a že budem spokojná .Miesto, na ktoré ma viezol ,bolo v poľnohospodárskej oblasť i , štyridsať kilometrov na západ od Londýna.
Zaviezol ma do Ofisu , ktorý viedla sympatická Argentínčanka Mária,
s príšerným prízvukom. A povedala mi rovno., že to nebude ľahké, lebo Peggy je je Peggy.Podla agentúry mala mať Peggy rakovinu v konečnom štádiu, a že je dobre že nie pred smrťou. mala 69 rokov.
Opak bol pravdou.
Bola vitálna, lietala s autom a čakala až jej dokončia krásny anglický " Cottage", na statku ,podla jej predstav.
Statok bol obrovský, na miernom kopčeku sa niesol obrovský House, starý asi 200 rokov. Niečo ako hrad, len v menšom.. Bolo tam dvadsať izieb k takmer každej kúpeľňa .Niektoré kúpeľne boli krajšie ako izby. Nechcela by som tam žiťˇ.Pôsobilo to na mňa depresívne.
V House žila jej dcéra s deťmi rôznych manželstiev a so svojím manželom , Henrym , ktorý mal viac rokov ako jej matka . Bola to mimoriadne pekná žena , ale studená ako ľad. Okrem toho tam žilo päť veľkých psov. tri vlčiačice a dvaja labradori.. Henryho som videla až neskôr. Stále totiž bol
" In air", lebo v niečom podnikal , ale v čom, to nikto nevedel.
Ona to tu celé manažovala. a Mária sa starala o celý dom.
Keď už " Cottage už ako tak fungoval, musela som sa presťahovať ku Peggy. Síce všetko bolo nové ale ako by z minulých storočí. A súper moderna kúppelňa s množstvom skla , sa tam nehodila už vôbec.
Moja izba bola malá., ale milá.
Prvé spanie nedopadlo najlepšie
Išla som si ľahnúť, a dvere nikde. v izbe zima ako v Carihrade.
Povedala som toPeggy.
" Nemám dvere a je mi zima,, sťažovala som sa. "
" To vydržíš," bola jej lakonická odpoveď.
" Zakuklila som sa ako sa dalo. Zrazu som si bola istá že v izbe okrem mňa, dýcha ešte niekto iný.
.Vyletela som ako blesk. A tam ,pred vstupomdomojej izby , ležala veľká vlčiačica, a veselo sa oblizla. Zostala so mnou až do rána.
.
Ďalší deň som vybehla za stavby vedúcim .Vlaste za jeho pracovníkom.
"Nemám dvere, internet ani signál pre mobil. Som úplne izolovaná."
" Najprv na mňa iba zízal. Bol mi tak asi po hruď.
Tie dvere budeš mať. Ako sa voláš?"
" Jarmila."
A tak som ostala Džamilou až do konca.On sa volal Niki, pochádzala z Kosova a bok mimoriadne šikovný. On, jeho bratranec a stavby vedúci, to boli moje svetle body.
Peggy aj a a sme sa nemali radi.Ppo prvom týždni som chcela odísť., ale nemala som peniaze. Poliaci ma utešovali, že to bude dobre. Ale nebolo. Drela som tam ako otrok, stále sa niečo dorábalo a vysávala som i päťkrát denne., a nosiť vysávač denne po strmých schodoch, to nebolo nič veselého. Okrem toho
som jej vôbec nerozumela. Ona z toho bola na prášky , stále vravela že neviem anglicky , a že mali zobrať niekoho lepšieho.
Navždy som stratila ilúziu o tom že viem dobre anglicky.
Vrátilo sa mi to až neskôr, keď som v Lloyd banke rozosmiala na celú miestnosť manažéra Mathewa, čo sa mi na prvom stretnutí javil ako suchár. A teraz pochválil moju angličtinu aj s akcentom.
Ale vráťme sa k Peggy.
Pri prezliekaní bielizne som , prepadla na celej celej čiare Nie som zvyknutá na veľkosti velkostíXXXL, a ani ustielať posteľ čo má päť vrstiev. , a perina váži tonu...
Po dlhom trápení sa mi to po čase podarilo.. Každý deň som jej krásne ustlala posteľ, akurát som raz vymenila Tedy Beerov.
Nočná mora m zvaná CHair alebo Scooter, si už mydlila ruky.
Mojou úlohou bolo vybrať z kufra jej auta spodnú konštrukciu, a zmontovať ju na pojazdnú stoličku, v ktorej sa bude prevážať po predajniach.
Mne sa zdalo, že toto nezdvihne ani poriadbý chlap., nieto ja. Aj mi na prvýkrát spadol.
Vyhražala s a mi, že keď to nezvládnem, pošle ma jej dcéra domov na vlastné trovy.
Poliaci ma učili techniku ako to najlepšie urobiť. Je na neuverenie, že som to zvládla . Pri každom nákupe som to robila dvakrát: Vybrať a potom naložiť spät.Chrbát som mala akoby na dve časti. .Zvykla som si.
To ,ako vyzerali naše nákupy si môžete ť predstaviť: ona sedela vo svojom skútri ja vedla nej najväčším možným vozíkom a ona len mávala rukami a tamto, toto vráť tamto...Nakupovala a vyhadzovala .. a znovu. takmer denne.
O ppredvianočmom nákupe ani nevravím. ja som si kúpila až jeden balík keksíkov., a vozík s tovarom som ledva odtlačila k autu, potom všetko do auta
rýchloi, lebo je zima. , potom rozmontovať a skútra a ak nespadnem ,naložiť ho do auta.
Pribehol chlapík: " Nerobte to, poškodíte si chrbát,"...
" Ale ona ho zastavila :" Je na to zvyknutá."
A on na mňa len zdesene civel.
Keď už bola konštrukcia s kolesami v kufri, a presne sadla , Peggy vyhlásila: ItsDone. Go home for KAPATY.
Týmto slovom riešila všetko . Tovar sme nikdy nevyniesli z auta ihneď, ale až po KAPATY. ( Cupof tea) teda čaj s mliekom.
Niekedy som videla v kontajneri úplne nové potraviny. jahody, hrozno, paradajky., nič im nebolo. Boli uzavreté a boli v dobe upotrebenia. Tajne som to dala Márii aby sme to mali v Ofice všetci čo tam sme.
Vyhodila aj " brend new sveter , celkom mi sedel , bol teplý, tak som jej povedala , že si ho nechám, ak by jej to nevadilo.
.
Mojou u vymoženosťou bol to, že som mala k dispozícii izbu v dedine, v Ofise, kde bývali aj iní ľudia, ale hlavne Mária s manželom a synom. To bol môj azyl. Mária bola moja úžasná kamarátka.
Blížili sa Vianoce. A pozvali ma na večierok
Celý deň s me s Argentínčankou upratovali , nosili , žehlil., že som akurát mala dosť.N kolenách som čistila vzácny koberec a česala strapce.
Večierok bol asi to najlepšie , čo som tam zažila. Usadili ma rovno
K najväčšiemu " Bosovi," a ja som si vravela: Len Dačo nevyliať.
Ale dopadlo to dobre , a systém darčekov , keď neviete od koho je , lebo každý
kúpi niečo niekomu.. Bolo to milé a s Henrym sme našli množstvo zaujímavých tém. Ale potom som ho už videla len raz, v aute.
Tešila som sa na Vianoce v Ofise, lebo mal prísť jej syn s vnučkou., moja posteľ musela byť voľna.
Ale nikto v ofise nezostal, tak som z toho nebola nadšená.
24.12 som si to razila ako vždy do do Ofisu, u Indov som si kúpila malú whisky, nejaké koláčiky , a s nie veľmi dobým pocitom som sa približovala k domu. Sama so m na štedrý deň nikdy nebola. Ale v Dome sa svietilo. Otvorila som dvere a objavil sa kolega CHORCHE, tiež Argentínčan, lebo mu zmenili let do ich krajiny.
Strávili Štedrý deň spolu. On si púštal Latino tanečnú hudbu, ja Led zeppelin.
Na druhý deň som m odišla k Peggy- pozvala ma na slávnostný obed.
Bol pekný deň , všade ma zdravili jazdci na koňoch, a ked som už bola temer pri dverách, začali hrať zvony z krásneho gotického kostola len cez cestu. Bolo to krásne a romantické. Než som nezaklopkala.
Otvorila dvere , podala mi vysávač a povedala" Allaround"!
Nie som veriaca, ale Vianoce doslova prežívam, a toto?
Po povysávaní domu sme jedli moriaka s ružičkovým kelom. ,a miesto koláčov boli biskuits.
Neskôr prišla jej dcera s rodinou, , dary už boli rozdané, Ja jedina v Sviatočných šatách. Doniesli mi obálku s fotkami celej rodiny a psíkov. Pekné, vravím si. Rodina je rodina. Išla som si obálku odložiť,a z nej vypadla dvadsaťlibrovka. Potom viac a viac viac ca viac. Ostala som stať, lebo sedieť nebolo kde.
Zo šokovaná som im poďakovala. Posledné tri roky sme nedostali žiadne vianočné odmeny, a tu som bola len mesiac a niečo. Toľké peniaze. Skúpi rozhodne neboli.
Hostia odišli , ja som všetko upratala. a chystala som sa naspäť d do Ofisu. Zbadala ma a vraví: " Nikam neideš. Vieš čo sa stalo?"
" Nigel, môj priateľ, sa dal dokopy s s matkou dieťaťa môjho syna. "
"Och, odkedy to vieš?"
" Teraraz, povedal mi to syn, niekto mu volal, Otvor víno, alebo čo chceš...som hotova.Ved je to narkomanka a šlapka. Jesus Chrisrist..."
Nebola som nadšená , že ma zabrali do tejto debaty, navyše Peggy už dosť pila, chodila vonku telefonovať, lebo o signale sa nám mohlo iba snívať.J. Na šťastie ma hodil do Ofisu jej syn, ako už aj predtým ,sa ma pýtal , či mám vážny vzťah. Povedala som mi , že ja na vzťahy už nie som.Bolto to mimoriadne milý gentleman.
Po Vianociach, na môj vkus dosť biednych, sme chodili nakupovať. Chudák môj chrbát. Sľúbila som mu masáž.
Peggy nakupovala , a vyhadzovala.. A nikdy ma ničím neponúkla.
P ritom deti v Afrike nevedia jedlo ani nakresliť. Svet je zvrátený.
Silvestra som strávila úplne sama v Ofice. V malých m dávkach je moje druhé ja znesiteľné.
Na nový rok som upratovala. Ale Peggy už niekto nasadil do hlavy chrobáka. Jej krásna kuchyňa s nádherným portálom, nad sporákom , ktorý nemal žiadne gombíky a fungoval pomocou dvoch velých platní, postradal a stôl a stoličky.
I vraví mi:Džamila poď do veľkej je stodoly a nájdeme tam starý dubový stôl
a stoličky. Aj sme našli Do jej kuchyne. sa nehodil. Ale to bol jej problém.
Môj bol ten ,že som mala po malých i väčších kameňoch a po blate zgúľať k jej domu veľký okrúhly stôl.
" Veď zajtra prídu builders., " snažila som sa zvrátiť katastrofu so stolom.
To " Zo zvládneme my dve.. Ten stôl som neviem ako gúľala a gúľala, až bol pred prahom. Ako som ho dostala do kuchyne, to nepochopím. .Našla šubky,
a zmontovali sme ho, i bol tam.
"Ona sa tešila, a mne to bolo jedno. Samozrejme doniesla niečo na pitie,,nemliečneho charakteru a ja som mala ďalšiu prácu, Ako na nový rok, tak stále...
Ale potom sa niečo stalo.
Išli sme nakupovať do inej dediny, myslím že to bolo ALDI, tam chodila rada.
Ako vždy zmontovať scooter, ale tento krát om so cítila, že mi asi niečo prasklo. Ledva som sa postavila. Klasika -veľký vozík, plno alkoholu, lebo mala prísť jej švagriná. A ostatné veci , len mlieka desať fliaš stredného balenia. Smerovala k pokladní a mňa poslala pre nejakú maličkosť, keď zrazu ozval obrovský tresk ,všetky pokladne vypli a aPeggybola doslova zašprajcovaná do ochrannej dosky.Hned nabehli manažéri a vyslobodili ju. Nič sa jej nestalo , žiaľ ani skútru.
Všetko s sa obnovilo, ja som ťahala plný ťažký vozík, do kopca úplne ma otočilo ,, i zrazu " Deus ex machina, v podobe istého Steeva, zvaného inžinier." Džamija, ukáž to sem , pomohol vozíkom a rýchlo zložil skúter.
Cestou domov sme na sa s Peggy tak smiali, že sa nedalo vydržať., nemohli sme sa na seba ani pozrieť. Áno, občas sme mali good times.
Ale potom sa vzťahy začali zhoršovať až na hranicu neznesiteľnosti
A to už prišiel riešiť manažér, a chcel aby som mu povedala prečo nie som
v práci šťastná .
č som mala povedať? že bývať s panovačnou ženou je mimoriadne vyčerpávajúce.? N a koniec to to vyriešila šéfka- jej dcéra, s tým,. že budem pacovať štyri hodiny u nej House, potom u Peggy tak isto , potom pôjdem do
Ofisu. A to t fungovalo. Bolo to veľmi dobre obdobie. Ale trvalo iba tri týždne.
O deviatej sme S Máriou nastúpili do Housu,m a na stole sme mali cetlíky čo máme robiť. Ak nebol , išlo o bežnú rutinu.
Najprv očistiť okrúhly cenný stôl takou a takou utierkou , zobrať zo stola veľkú sklenenú okrúhlu dosku, správne ju vyčistiť, nasadťisasiť na stôl, lebo bola otočná nakoniec dať naspäť nejakú ťažkú dekoráciu .
Potom m vyložiť veci z jednej alebo dvoch umývačiek presne podľa pravidiel. Ako keby ste pracovali v kráľovskej rodine. prosto rul es
.
Ďalej trepalo vyčistiť topy alebo dosky vrátane ostrova to tak aby sa leskli, nezabudnúť na priľahlé miestnosti. medzitým rýchlo opdadky a pekne podľa rul es zložiť biele sáčky. Jedným z rules bolo to, že nič nesmelo byť
v kuchynskom dreze, a v odtoku sa nesmeli vytvoriť bublinky, tiež nesmelo byť na zemi nič.na zemi. Nikdy. A iné Rules.
Nasledovalo niečo mile:ilé: odprevadiť psov do ich domu domu ,. upratať im matrace a obliečky.
Doniesť vysávač z podzemia, povysávať kuchyňu a psiu halu, . Potom pomopovať tak isto. Prevetrať psov- to som milovala. Potom ich doniesť späť do haly. Ak bol čas, ešte upratať vstupnú miestnosť, a žehliť.
žehleni e som nestíhala , tak to robila Mária, lebo ona pracovala do 15:00
Všetko bolo podľa rules. Ešte i šte aj spodné pradlo muselo byť vyžehlené poskladané podľa rules. les Bolo väčšinou od Victoria Sicrets, a ja som nad ním slintala.
" Prosím ťa , vieš si predstaviť moju riť v niečom takom?", smiala sa Mária.
Je pravdou, že mala zadok ako Mongolská ríša v najlepších časoch.
V jeden pekný piatok , keď mi to celkom dobre išlo, som sa tešila som sa na prichádzajúci voľný deň.
Prišla som K Peggy, a na stole nebol zoznam prác, ktoré mám vykonať a ktoré si ona odškrtávala ako v škole, keď učiteľka urobila takú kckvačku .
Už bol pripravený KAPATI.
" Tak čo máme dnes?" " spýtala som sa celkom veselo.
" Special job", povedala", Tiles."
" To zmaknem raz-dva.
" Nie, to je iné, budeš čistiť dlaždičku po dlaždičke. Ukážem ti.
Najprv rohy, potom drsnou častou hubky do bieleho prášku vydrhneš, a teplou vodou umyješ a vytrieš.vDonesiem ti rebrík. "To bolo milé , fakt.
Nech bolo dlaždickek dvesto. Bolo to hore dole a späť. Permanentne ma kontrolovala, takže somto robila poctivo. Uvarila mi capucíno, a o pol deviatej som som sa vybrala do Ofisu. Ledva som stala na nohách. A vtedy ma napadlo , že si skrátim cestu cez kostolný cintorín. Bolo ,mi všetko jedno. konečne som prišla do dediny, nakúpila si keksy, na ktorých som bola závislá, a išla so do svojho utočštia.
O deň nato som sa vracala Peggy, a nemala som dobrý pocit.
" Otvorila dvere, už na mňa bola nachystaná, a začala jačať:
Čo si to urobila, čo sito urobila?!"
" Pod hore, ihneď.
Vyviezla sa svojím výťahom a z mojej skrine vybrala biely froté župan a na ňom bola škvrna a asi c tri centimetre od ryšavej farby na vlasy.
" To je tak , keď nemám žiaden uterák, a keď som svoje červené k trička našla v dome pre psov.
" Máš si to strážiť."
"Okamžite daj do župan do pôvodného stavu."
" Zajtra,, veď som len teraz prišla, bolia ma nohy," prehodila som.
" Just now,!!!, zvreskla tak, že mi vypadla šálka s kávou na zem. "
" Nie som tvoj otrok a tvojej panovačnosti mám po krk."
To mi už chcela dať facku.
" Skús to.", praskli mi nervy. A ten jej syn, čo mi dobre že nevyznával lásku ,tam iba sedel ako socha.
Nakoniec som išla do dedinyV. obchode mali niečo ako Vaniš.Kúpila som si aj niečo na pitie., lebo mi začalo byť na vracanie.
šla som späť, k Svietilo slnko, a z gotického kostola vychádzali ľudia, smiali sa a ja som , a ja som šla k niekomu , s kým som už nikdy byť nechcela.
O tri dni prišla jej dcéra zo Singapuru.
Sadli sme si, aja som povedala:
"Nehnevaj sa , ale ja už s tvojou mamou nechcem byť. Mám len jedny nervy."
" Áno chápem ťa. Kedy chceš odísť? koniec februára..?
" Áno, to by bolo skvele. Dakujemm." A bolo.
Kúpili letenku a zabezpečili odvoz na Luton.
Posledné dva týždne bol Peggy kľudná. nechápala, prečo odchádzam.
Keď som už sedela v lietadle , cítila som ozajstnú katarziu.
Ale bolo mi smutno za psami.
To som ešte nevedela že vyzerám ako kostra.- kosť a koža. Tam som si to nejako nevšímala.
S odstupom času na to celé nespomínam až tak zle. Osvojila som si žiť s rules
a používať slovo Common sense čo znamenalo zdravý sedliacky rozum, naučila som sa byť samostatná .
Najfrektovanejšie slovo bolo You are not alloved to teda že mate zakázané: rozprávať sa jej synom, hladkať jej vnučku , psov a rozprávať sa
s o stavbármi armi, ,hlavne s Nikim., že si nesmiem zo brať šálku do svojej izby., plno iných.
Angličania sú zvláštny národ. Vždy vás pozdravia a spýtajú sa ako sa máte, ako st e sa vyspali a podobne. Ale ich to vôbec nezaujíma. Len to majú zakódované génoch.
Sú veľmi hrdí na svoju krajinu a to sa mi páčilo. Občas somdPeggy podpichla:
" V júni budete mať referendum o tom či zostanete v EU. alebo nie., ako budeš voliť?"
" Samozrejme , že nechceme už byť v EU, už sme na vás pracovali dosť.", povedala zlostne. A ja som sa výborne pobavila.
"
