Urinoterapia

Historický pohľad na urinoterapiu

O urinoterapii sa hovorí v mnohých duchovných a lekárskych knihách. Liečba močom má najväčšiu tradíciu v Rusku a na Východe, kde hlavným dôvodom bol nedostatok lacných liekov a takpovediac samovýroba tohto všelieku. Moč, ktorý sa mnohokrát spomína ako ,, elixír života”, používali prakticky všetky civilizácie a kultúry našej planéty. Ako vynikajúci prostriedok pre starostlivosť o pokožku si ho cenili už aj starí Egypťania. Pred 5 000 rokov bol moč v Indii ,,nápoj bohov”, pre budhistických mníchov je to ,,nebeský nektár” , ktorí ho majú dodnes povolený ako jediný liek. Základy urinoterapie môžeme hľadať v najstaršej a najrozsiahlejšej knihe o urinoterapii v Šivambakulpe. Moč, v hindštine šivambu, je základom všetkých liekov.

Podstata liečby je takmer rovnaká na celom svete aj keď s rôznymi malými odlišnosťami.

Ako a prečo začať s liečbou

V súčasnosti je naše telo zamorené rôznymi chemickými látkami a aj keď by sme sa snažili žiť akokoľvek zdravo, týchto chemikáliami sa nezbavíme. Preto by sme mali naše telo prečisťovať.
Urinoterapia tak isto ako homeopatia pôsobí na princípe prenosu informácie na základe- podobné sa lieči podobným. Homeopatiká sú však vyrobené z látok existujúcich mimo nás, a preto nenahraditeľnosť uriny spočíva v tom, že vychádza z nás a obsahuje úplne presné informácie o stave nášho tela.


Existujú dve základné použitia uriny
1) Vnútorné použitie od 1 pohára (2 dcl) denne až po všetku moč vylúčenú behom ozdravného procesu hladovania
2) Vonkajšie použitie moču na vtieranie do rán, na masáže a obklady

Mnohokrát si ani neuvedomujeme, že urinu používame každý deň, hlavne vo forme kozmetických prípravkov. Preto aj pri prvých pokusoch s liečbou močom môžeme začať natieraním si rúk a chodidiel. Veľmi často sa u ľudí vyskytujú ostrohy, čiže výrastky na päte, ktoré sú vápenatého pôvodu a vyskytujú sa, keď je chorý močový mechúr. Pomôžu nám 20 minútové kúpele chodidiel a následné osušenie, noha sa už neoplachuje a najlepšie výplach čriev.

Pomaly prejdeme na ďalšie časti tela, kde si môžeme nechať obklady dlhšie a neskôr zmyť najprv teplou, potom studenou vodou. Keď si zvykneme, osmelíme sa a príde tá podľa nás správna doba, umyjeme si urinou aj tvár, vmasírujeme ju do korienkov vlasov alebo ňou spláchneme celé vlasy.
Ak sa rozhodneme používať urinu aj vnútorne, je dôležité sa s účinkami a aplikáciou poradiť s urinoterapeutom, alebo ľuďmi dlhšie sa zaoberajúcimi touto metódou liečby. Pitie uriny vedie k ozdraveniu žalúdku a dvanástniku, odstráneniu polypov v žalúdku a tenkom čreve, k liečeniu žlčníkových kameňov, infekčných chorôb, obličiek, ku zvýšeniu imunity, taktiež na rýchlu očistu zažívacieho traktu a ako močopudný prostriedok pri ochoreniach srdca.

Užívanie uriny nosom má v podstate kratšiu históriu ako urinoterapia celkovo. Začala sa využívať na začiatku 20. storočia ako vnútronosná terapia. Oblasť nosu je husto pretkaná nervami, ktoré zabezpečujú spojenie sliznice so všetkými orgánmi. Čerstvú urinu si môžeme nakvapkať do nosa, miesto obyčajných nosných kvapiek, výborne nám pomôže proti nádche a zbytočne nepodráždi sliznicu.
Urinu môžeme využiť nielen ako kvapky do nosa, ale aj do oka. 1 dcl moču s čajovou lyžičkou medu prevaríme, vložíme do sterilnej nádoby a 3 krát denne kvapkáme do oka.

Starú urinu so slabším zápachom čpavku využijeme na stimuláciu pracovných schopností organizmu. Namočíme do nej vatu a pár minút vdychujeme. Na vyliečenie infekcií v pľúcach a zbavenia sa hlienu je potrebné vdychovať starý moč 5 až 15 minút.


Dúfam, že vás tento článok neodradil vyskúšať túto liečbu. Snažila som sa napísať to najpodstatnejšie. Preto ak by mal niekto vážnejší záujem o urinoterapiu, odporúčala by som zaobstarať si odbornú literatúru (väčšinou v českom jazyku) alebo najlepšie vyhľadať priamo liečitela.