Kino

Mám novu lásku. Chodím do kina. V kine je dobre. Nefajčí sa tam, nepredávajú sa alkoholické nápoje; pohyblivé obrázky sa zjavujú na plátne.V kine sa zo mňa stáva cestovateľ. Minulý týždeň som bol na anglickom vidieku (Monty Python a svätý grál), v nedeľu som strávil úžasné tri hodiny v Ríme (Sladký život), v pondelok som zavítal do Londýna (Zväčšenina) a utorok som prežil s Woody Allenom v New Yorku (Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o sexe a báli ste sa opýtať).A vďaka titulkom som v uvedených lokalitách všetkým ľudom rozumel o čom sa rozprávajú; aké problémy ich trápia. To by sa mi kvôli jazykovým znalostiam (po anglicky viem povedať iba Hello, iné cudzie jazyky neovládam) pri naozajstnej návšteve cudzieho mesta nestalo.Titulky sú užitočný vynález zo začiatku 20. storočia. Kto z nás si dokáže v dnešnej dobe predstaviť ako v bratislavských kinách za prvej československej republiky bežali pri amerických groteskách trojjazyčné titulky: v maďarčine, v nemčine a v slovenčine. Samozrejme nie naraz, veď to by nebolo vidno polovicu plátna. Vtedy boli filmy ešte nemé a po každom dialógu sa ukázali titulky, ktoré prezradili predmet predchádzajúceho rozhovoru.Ej veru, poviem Vám, kino ja veľmi môžem.