Príčiny hudobného nevkusu (I.)

S potešením som privítal iniciatívu Ústavu pamäti národa na vznik hudobnej sekcie. Po zverejnení zoznamu príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ohlásenom uverejnení zoznamu arizátorov, tak budú verejnosti následne oznámené mená, ktoré najviac zapríčinili prudkú degradáciu hudobného vkusu na Slovensku v rokoch 1948-1989, pričom sa momentálne premýšľa aj alternatíve posunutia hranice časového obdobia až do súčasnosti.

Boli už vypracované základné tézy a vypichnuté mená prvých slovenských hudobných „zločincov“.
Mladá generácia tak bude mať možnosť sa oboznámiť o počinoch rôznych príslušníkov slovenskej hudobnej scény.
Z kuloárov už prenikli na svetlo sveta mená prvých osôb, ktorí sa na inkriminovanom zozname zverejnia.
Táto snaha mi však pripadá akoby falošná a preto som sa rozhodol napísať niečo na obranu obvinených ľudí zo sféry hudobného showbussinessu.

Meno Július Kinček údajne nebude na zozname chýbať. Preto som sa podujal napísať aj o tom pozitívnom, čo vykonal pre rozvoj slovenského popu.
Renesančná osobnosť so schopnosťou vytvárať texty, hudbu, objavovať talenty (najmä na východnom Slovensku), produkovať albumy a tie potom pretláčať do rádií si predsa nezaslúži jednoznačné odsúdenie.

Keď sa povie A, malo by nasledovať aj B.

Keby nebolo Kinčeka, ťažšie by sa na hudobnej scéne presadzovalo ikone slovenského soc-popu Petrovi Nagyovi. Kto iný by mu pomohol hudobne a textovo dotvoriť jeden z najzávažnejších slovenských albumov Chráň svoje bláznovstvá ? Neskôr mu asistoval aj pri detských projektoch, vďaka ktorým sme mohli z rádií počúvať také esá ako Martin Madej, či Michaela Paštéková.

O prvej platni skupiny Tublatanka vyhlásil, že sa z neho klipy robiť nebudú, čím ho podľa Martina Sarvaša vlastne odtlačil nabok . Škoda, že tento jeho názor nepretrval aj pri ďalších albumoch kapely.

Na konci osemdesiatich rokov vyrobil ďalšiu megakapelu – Team s frontmanom Pali Haberom. Hudobne sa podieľal na tvorbe hitov Reklama na ticho, Prievan v peňaženke, Jedna koža ...

Spolu s Radimom Smetanom z Českej televízie založili v roku 1991 historicky prvú česko-slovenskú hudobnú Akadémiu . Mala 480 veľmi fundovaných členov, ktorí hneď v prvom roku rozhodli, že ocenenie v kategórii Producent roka dostane práve Július Kinček.
V roku 1996 už získal rovnaké ocenenie za albumy Svet lásku má (P.Habera) a Second (MC Erik&Barbara) od tzv. Hudobnej akadémie pod hlavičkou Zväzu autorov a interpretov .

Svoje nadpriemerné autorské schopnosti a ľudské možnosti dokonale rozvinul pri spolupráci s dvojičkami Nízlovými. Ich prvý hit Škrtni zápalkou sa bude právom o nejaký čas považovať za pieseň desaťročia a nadčasovú generačnú výpoveď. Na druhom albume skupiny Tweens Máme čas dokonca spolupracoval s mágom českého klávesového rakenrolu Michalom Davidom.

O udržanie akej-takej úrovne slovenskej hudby úporne bojuje všetkými silami aj zo svojej súčasnej pozície riaditeľa hudobného vydavateľstva, ktoré ponúka na svojej stránke hudobné produkty ako nová hymna slovenskej futbalovej reprezentácie, album skupiny Babylon, DVD zosnulého Petra Fialu, Tweens, Senzus, objav z východu republiky Annu Babjakovú a rôzne výbery súčasného československého popu.

A kto by po týchto riadkoch stále ešte pochyboval o „odborných“ schopnostiach, ten nech láskavo vezme na vedomie informáciu z 11.11.1997 , podľa ktorej na súťaži mladých talentov v rámci Rock FM festu v Banskej Bystrici získala cenu odbornej poroty Jana Kirschnerová. Členmi odbornej poroty boli Pavol Habera, Július Kinček, Gajo Kuruc, Peter Riava ( kámoš slobody z Fun Top Fuj ), Petr Smolinský, Juraj Soviar, či Richard Vrablec.