V Grécku sa nám oficiálne vianočné prípravy začali od prvého decembra. Svetielka naprednú verandu, svetielka na zadnú verandu, svetielka na námestie, aj spolu sjasličkami a loďkami, ktoré sú akýmsi tradičným symbolom Vianoc v Grécku. Noskutočne krásne to okrášlili. Aj naša dedinka sa každým dňom menila na mini LasVegas. Ale pookrialo nás to naduši, tak ako to k Vianociam patrí. Že sa vo vás rozleje taký čudný pocit,zvláštne teplo. Z verejného rozhlasu hrali vianočné koledy advadsiatehoštvrtého popoludní prišiel na námestie aj Mikuláš, aby rozdal deťomdarčeky. Mesto pripravilo deťom prekvapenie s programom s vystúpeniami, mohlisme si dať aj vínko, ovocie alebo vianočné dobroty a to všetko úplne zadarmo.Ľudí však bolo treba ponúkať, nech sa nehanbia ochutnať. Niekto sa aj spýtal, žeči budú voľby v nadchádzajúcom roku, keď sa primátor tak usiluje. Deti sa však tešili a mys nimi napriek treskúcej zime.
Tohtoročnázima je neskutočná, už aj domajší krútia hlavami, že toto tu už dávno nebolo. V televízii hlásili mrazy a sneh. A skutočne napadol! To bol pre mňa krásny darček. NaVianoce nám napadlo toľko snehu, že bolo možné sa lyžovať, sánkovať, stavaťsnehuliakov a hrať sa guľovačku. Tento rok somtrávila Vianoce bez mojej rodiny, veľmi mi chýbali a s nimi aj to pravé čaroVianoc.Tak aspoň ten sneh mi pripomínal domov, množstvo zážitkov.
Vianoce sazačínajú dvadsiatehopiateho decembra skoro ráno o piatej odbíjaním zvonkohry nakostolnej veži. Možno to niekoho zarazí, že pravoslávni kresťania predsaoslavujú Vianoce až šiesteho januára. No Gréci narozdiel od slovanskýchpravoslávnych bratov prešli na používanie gregoriánskeho kalendára, ktorý je otrinásť dní vpred a tak sa ich Vianoce zhodujú s tými našimi. Poštvorhodinovej omši sa ľud rozíde do svojich domovov, aby oslávil Božienarodenie pri štedro prestretom stole. Tento rok sme mali slovensko-grécke Vianoce.Nechýbali teda slovenské dobroty, ako medovníčky a šošovicová polievka spečenou rybou a zemiakmi. Čudovali sa, že čo bláznim, že zase ryba. PredVianocami sa totiž drží prísny pôst, štyridsať dní sa neje mäso, mlieko, syry avajcia. Dovolená je práve ryba a rýb už boli prejedení. Vianočný stôl na gréckyspôsob obsahoval všetky druhy mäsa. Pečené bravčové, pečené hovädzie, pečenékura plnené ochutenou ryžou (tzv, jemistó kotópulo) podávané s pečenýmizemiakmi, sarmadajki (plnené viničové listy), syr feta a rôzne šaláty z čerstvej zeleniny ozdobené granátovým jablkom.Granátové jablko je symbolom hojnosti, plodnosti a šťastia. Vo svojich útrobáchskrýva chutné, sladko-kyselkavé drobné zrnká červenej farby. Možno preto si hospojili s Vianocami a nesmie chýbať nikde. Buď ako jedlé na vianočnom stole, vjedlách alebo ako ozdoba na vianočnom stromčeku, svietniku a podobne. Drobnosti s granátovým jablkom dostať kúpiť takmer v každom vianočnom obchode. Po obede sme si dzobli aj niečo sladké, buď z ovociaalebo niečo zo zákuskov. Nad mojimi medovníkmi väčšinou híkali a báli saochutnať, nechcem sa chváliť, ale fakt boli dobré a to sa mi ani nepripiekli!Vysvitlo, že sa im páčia a nechceli ich preto zjesť, že si ich odložia napamiatku. Sľúbila som preto, že na rok určite napečiem opäť a viac. Tradičné gréckevianočné sladkosti sú melomakárona, orechové koláčiky máčané v sirupe(neobsahujú ani mlieko, ani vajcie a preto je dovolené ich jesť aj predVianocami v čase pôstu), alebo kurampiédes obalované v práškovom cukre, tie súpodobné našim vanilkovým rožkom. Niekoré gazdinky ich robia buď z orechov aleboz mandlí. Mh, možno tu otvorím receptové okienko...
Pri vianočných nákupoch v meste mi akosi vôbec nechýbal ten stres a zhon, ktorýpoznám zo Slovenska. Žiadne davové psychózy a žiadne tlačenice v obchodoch, apritom bolo v meste veľa ľudí. Stretli sme aj koledníkov, ktorí spievali takmerpri každom výklade, ľudia sa zastavovali a počúvali ich. Ale za to kaviarne ataverny boli preplnené. Zišli sme sa partia dvadsiatich kamarátov a stôl smepreto radšej už týždeň dopredu rezervovali. Veľké spoločnosti v tavernách niesú na Vianoce ničím výnimočné. Práve naopak, každý sa pripravuje, že spolu skamarátmi, s rodinou, či známymi niekam vyrazí. Potakejto neskorej "večeri" (bolo pol druhej v noci), sme išli na kávu.Osobne kávu síce nepijem, ale ostatní si skutočne dali kávu, kapučíno alebo frappes ľadom. Vraj do rána je ešte času dosť.
Posledný decembrový deň chodia navštevovať domovy koledníci. Zvyčajne chodia koledovať šťastnýNový rok tí menší, ešte v deckom veku. Tu u nás to aspoň tak je. Chodili poskupinkách a niektoré deti boli skutočne veľmi podarené, hlavne tí najmenší. Zapeknú koledu sme každé dieťa odmenili päťdesiatimi centami, ovocím alebonejakou sladkosťou. Ale po pravde povedané, všetci ten peniaz čakajú. Čo sombola prekvapená, prišla aj jedna skupinka obyvateľov tmavšej pleti, po našomRómovia, tu sú to jednoducho iba Cigáni. Názov teraz nie je dôležitý, to ibanechcem nikoho uraziť. V podstate to boli už dospelí ľudia, a spievali pekne,dokonca aj hrali na tradičné pontské nástroje - bubon a lýru, tak prečo by smeaj ich neodmenili päťdesiatnikom. Veď sú Vianoce. Tešili sa a úprimne nám ešteasi tisíc krát želali šťastný Nový rok. Aj vám, aj vám… volali sme späť…
Silvester je aj dňom kedy sa pečie vasilópita. Vasilópita je vlastne ako našavianočka, mne však vonia a chutí viac vanilkovo. Do vasilópity sa zapečie mincaa kto ju nájde bude mať šťastie po celý rok. Vasilópita sa krája na Nový rok,kráko po polnoci, do kríža a do páru, aby bolo šťastie a Božie požehnanie vdome. Krájať by mal vždy otec, alebo teda hlava rodiny a pre každého v dome. Pri krájení tejnašej sme našli mincu pri prvom reze, tak sme vasilópitu zatočili, aby smenevedeli kde presne bola a potom sme ju rozkrojili na ďalšie časti. Minca bolanakoniec v mojom kúsku, dvadsaťcentov zabalených v alobale. Porozkrojení vasilópity sa rozbije o zem granátové jablko, aby bola v dome pocelý rok hojnosť. Potom sa ľudia odchádzajú zabaviť na silvestrovsko-novoročnúpárty, tunajší ju volajú "revejión". A ráno, prvého jaunára, si detinetrpezlivé a zvedavé utekajú poodbaľovať darčeky, ktoré im v noci priniesolAgios Vasilis. Agios Vasilis si oblieka klasickú garderóbu červenej farby, nosídlhú bielu bradu, lezie cez komín k vianočnému stromčeku a miluje všetky detina svete. Deti mu preto nechávajú pri stromčeku sušienky a pohár mlieka ako poďakovanie.
Kto na Novýrok ráno prvý vstúpi do domu, tak taký bude mať rodina celý rok. Napríklad akpríde niekto, kto je zlý človek a klamár, nebude to pre nás dobrý rok. Ale akpríde človek, čo je dobrák od kosti, bude to dobrý rok radosti a podobne. Na obed sa opäť zídecelá rodina a opäť sa hoduje. Ani sa nečudujem, že sme stále len jedli (ešteviac ako na Slovensku). Od marca tu máme pôst zase, päťdesiatdňový pred VeľkouNocou, a opäť bez mäsa, mlieka, syrov a vajec.
Všiesty januárový deň sa slávi sviatok krstu Pána Ježiša Krista a s týmje spojená zvláštna tradícia. Vhodná fakt iba pre otužilcov. Hádže satotiž do rieky kríž a odvážlivci (teraz som si uvedomila, že sú to vlastne vždy iba muži) sa ho snažia v tej ľadovej vodechytiť. Kto ho chytí ako prvý, bude mať zdravý a šťastný rok. Vo väčších mestách je z toho veľká show,veľké preteky, muži sa vyzlečú do plaviek a v masových davoch sa hádžu do vody s chladničkovou teplotou. Bŕŕŕ, ja by som tam teda veru neskočila. Pobohoslužbe sa ľudia usadia v najbližšej kaviarni vyhutnať si čassviatočný a niektorí sa ponáhľajú domov, aby zastihli skupinku mladýchľudí, väčšinou dievčat. Nesú so sebou kríž na podnose a posvätenú voduso sušenou bazalkou, ktorou pokropia váš dom pre šťastie a zdravie pocelý rok.
Boli to pekné Vianoce, dúfam, že tohtoročné Vianoce už budeme tráviť aj smojou rodinou, pekne spolu. Lebo Vianoce bez najbližších nie sú tie pravéVianoce. I keď mi zo Slovenska poslali krásny biely darček. Na záver pridávam aj zopár fotografií.
Vianočná výzdoba, mesto Veroia
Vianočná výzdoba, mesto Naousa
Sneh u nás v dedine
Odvážlivci už čakajú, kedy kňaz hodí do vody kríž
A už ho sa po ňom vrhajú
Granátové jabĺčko
Vasilópita
A jej odhalené tajomstvo
Sneh v parku sv. Mikuláša, Naousa
Zasnežené jasličky pri hoteli Vermion v spomínanom parku
Všetkým prajem šťastnýNový rok 2009!
