Človečica s ľudsky neľudským pohľadom na súčasný svet a to, čo sa v ňom deje... Zoznam autorových rubrík: Po cestách necestách, Politika, Len tak
alebo čo ma zabíja... Nepočujem zlo, nevidím zlo... Nemám chuť v poslednej dobe pozerať, počúvať a čítať správy. Ale som tvor zvedavý, tak si predsa nakoniec „vygúúglujem“ nejaké nové klepy a infá, a rozčuľujem sa...
Des a hnus. Začínam byť naklonená cenzúre médií. Lepšie je nič nevedieť. Keď sa už z médií nedozviem, čo sa deje vo svete - pozadie sýrskeho konfliktu, alebo ako si to poriešili na Islande, tak nech ma nezaplavujú správou, že niekomu bola aj z mojich daní vyplatená za pár mesiacov vyplatená odmena 178 tis.eur.....
A máme po chlebe, teda po voľbách. Víťazstvo SMERu nikoho nezaskočilo, možno len zvyšné percentuálne výsledky ostatných strán trošíčku prekvapili. Niektorí očakávali viac, niektorí menej – ale Róbert nesklamal. Tak tu budeme mať 4 ročnú nezlepencovú vládu jednej strany /nepredpokladám nejaké predčasné voľby, lebo istoty sú istoty/. Mám to rozobrať politologicky? Dobrý politológ nikdy svoj názor v skutočnosti nepovie, len skonštatuje situáciu. Ale skutočné prečo? Lebo ... Lebo ĽUD rozhodol. Teda väčšina z ľudu rozhodla. A kto sa ako rozhodoval?
Zima, chrípka a stekajúci soplík. Okrem iného teda. Kam sa môžem ísť vyžalovať, posťažovať a žiadať nápravu? Nikam. Lampáreň si sprivatizovali... tak sa posťažujem aspoň tu. Urobili si z nás... Budem ale radšej písať o tom, ako to vnímam ja. Zas nič nové – politika /soplíkom sa viac venovať nemienim/. Nuž keď je človeku najhoršie, na politiku sa dá ponadávať vždy.
Generálna prokuratúra vraj zastavila trestné stíhanie. Gorila je vyšetrená, nevyliečená a umiera na smetisku dejín. Dalo sa to očakávať? Dalo. Vyburcované protesty, ktoré zdvihli hlasy niektorým novým stranám utíchajú. Svoju úlohu už splnili. / 99% a ich zvýšené preferencie? – možno, ale to zas len konšpirujem./
....tak dnes som chcela pár ľuďom – fanúšikom strany 99% na fejsbúúku otvoriť oči a niečo im o tej politike povysvetľovať. A oni mi všetky moje komentáre zmazali. Boli to trošku dlhšie komentáre, ale slušné a pravdivé. Dokonca mi zakázali prispievať na ich fejsbúkovú stránku. Tak sa pýtam, čo to je za demokratickú stranu, keď mi zmazali všetky moje názory na politický systém a ich stranu.
Alebo čo všetko ma s... "hnevá" posledné dni. Psie časy nám tu nastali a bude ešte horšie. Vonku ruská zima a vo vnútri štátu sa deje ruská demokracia. Nezlostia ma len parlamentné gorily, ale aj samosprávne či sudcovské gorily. Gorily v médiach, aj nahnané gorily v uliciach. Je toto demokratická evolúcia? Možno sa niekomu nepáči moje tvrdenie, že ešte nie sme demokratický a právny štát. Nuž je to môj subjektívny názor. Náš štát sa ešte stále nachádza len na ceste k demokracií. Etapa liberalizácie po páde toho "nenávideného totalitného" režimu ešte neskončila.
Za oknami tíško padá predvianočný vytúžený sneh. Všetko sa zahaľuje do bielej nevinnej nádhery. Pomaly sa vkráda do dušičiek pocit Vianoc. Spoza okien kancelárie ma to takto pred Vianocami nebaví. Odpočítavam, intenzívnejšie ako iné dni, hodiny a minúty do konca. Ešte zajtra a už sú tu... Vianoce.
Dnes pri novom rannom rituále väčšiny obyvateľstva /takých 59% obyvateľstva/ t.j. zapnutí facebooku, mi "vyskočil" jeden zaujímavý obrázok od mne neznámeho autora, priložený nižšie. Dennodenne nás počas reklamných prestávok bombarduje informácia, že my všetci sme 99percent nespokojných a už viac nebudeme ticho...
... čím nás neustále bombardujú médiá. Udalosti posledných dvoch dní by sa mali tiež objaviť v textoch reklám, hlavne tých vianočných. Nech aspoň zas na tie vianočné odmeny nemyslím. Lebo Iva tvr- a tvr- a tvrdí... Si to viem živo predstaviť. A nakoľko viem, že na vianočné odmeny môžem zabudnúť /asi aj väčšina obyčajných ľudí okolo mňa/, tak sa budem viac zamýšľať nad tým, čo sa v tejto banánovej republike /rozumej SR/ deje.
Po mojom včerajšom odpočúvaní určitých nezávislo závislých médií som skonštatovala výskyt nebezpečného ochorenia na Slovensku - vredovosť. /Podotýkam, že odpočúvanie bolo prevedené televíznym prijímačom. Nuž najskôr som myslela, že chyba je na mojom prijímači...ale nebola...uvidela a opočula som veci neslýchané.../ Vredová epidémia u nás agresívne útočí nejaké to desaťročie. Väčšina vredov je veľmi bolestivých a jedinou záchranou je až odstránenie fyzické t.j. chirurgické. Niekedy pomáha liečba zmenou životosprávy, prostredia a vyhýbanie sa styku s ostatnými vredmi. Najnebezpečnejšími sú vredy spoločenské. Síce aj tým by pomohla vyššie uvedená liečba, lenže vred nevidí, vred nepočuje. Týchto našich spoločenských vredov nemá kto liečiť /a príčinou nie je odchod lekárov/... A úplne najhoršie je, keď najviac hnisajúci vred rozpráva o kvázi vredoch iných ...
Niekde som čítala o nepotrebnosti politikov na Slovensku. Súhlasím aj nesúhlasím. Na jednej strane súčasných politikov pravdepodobne nepotrebujeme, na strane druhej štát bez politikov, politiky a riadenia by štátom nebol. Pohltila by nás anarchia, strach a neistota. Život v strachu už nie je životom. A tak ako ovce potrebujú baču, tak aj my potrebujeme tých, na ktorých tak nadávame a berieme ich mená nenadarmo do úst. Aby sme nedobačovali kdesi v hlbinách neexistencie.
