(zo 16.7.)
Toto mesto je údajne najstaršie a určite najnižšie položené na svete. Leží pri Mŕtvom mori a pýši sa banánovými plantážami a najvyššou produkciou ďatlí v regióne. My sme sa v ten deň snažili hlavne čo najmenej opúšťať náš mikrobus, kde ventilátor vykúzlil blahodárnych 35°C. Naša prvá zastávka bola pri obrovskom strome, o ktorom Samer tvrdil, že sa v ňom schovával Ježiš. (Bára neskôr potvrdila moje podozrenie - bol to Zachej.) Potom nás lanovka vyviezla na Horu Pokušenia, kde sa v skalnej stene okázalo týči nádherný pravoslávny kláštor. Ešte zrúcanina Hashimovho paláca, obed a konečne - Mŕtve more!
Napriek tomu, že Jericho patrí do zóny A (,teda úplnej palestínskej samosprávy), Izraelčania si z (ne)pochopiteľných dôvodov zabrali celé pobrežie. Dokonca na prvú pláž, ktorú sme skúsili, odmietli pustiť našich palestínskych kolegov.
Ak sa chcete okúpať v Mŕtvom mori, mali by ste sa poponáhľať. Rýchlo vysychá. Ročne sa vraj jeho polomer scvrkne až o jeden meter. Voda vďaka vysokému obsahu soli neprepúšťa UV žiarenie. Aspoň to tvrdil Abdo. No možno si len chcel šplhnúť u našej americkej Indky Sonyi, posadnutej strachom z opálenia sa. (Nikto nemal to srdce povedať jej, že v jej prípade to aj tak už viac nejde.)
Mimochodom, pestujú tu pre nás (,stále očakávajúcich to médiami sľubované násilie,) jeden veľmi nepríjemný zvyk: každý večer púšťajú ohňostroj. A asi tak o štvrtej ráno nás budí muezzín z minaretu. Dáva to dvakrát po sebe. Lebo ráno!
Cez víkend pokračujeme vo workshopoch na univerzite. Pokiaľ ide o včerajšiu prednášku v UNOCHA (Centrum Spojených národov pre koordináciu humanitárnej pomoci), nečakala som viac, než suché diplomatické frázy. Mladá úradníčka však prekvapila. Predostrela nám výsledky najnovšej správy o situácii OPT (Okupované palestínske teritóriá). Uvediem len niektoré z faktov, pre viac informácií sa oplatí pozrieť na ich web.
Na Západnom brehu, teda území s rozlohou 1/9 Slovenska, je na cestách 550 zátarás, z toho 100 „checkpointov“, prechodov strážených vojakmi. Od Izraela je oddelený Separačným Múrom, dlhým 434 km. Plánovaných 707 km, je dvojnásobne viac, než má dohodnutá hranica (Green Line) z roku 1949. Výsledkom je, že 9,4% územia sa ocitlo na nesprávnej strane. Žeby omylom?
Pokiaľ ste Palestínec, na jeho prekročenie vás oprávňuje len východojeruzalemské občianstvo, tzv. blue ID (,popr. po rodičoch jordánske alebo egyptské z čias Šesťdňovej vojny). Ak ste oficiálne obyvateľ Západného brehu s green ID, máte smolu. Nesmiete ísť nikam. Zo zdravotných alebo študijných dôvodov možno dostanete jednodňové povolenie do Jeruzalema. Veľa žien sa preto snaží priviesť svoje deti na svet práve tam, aby im zabezpečili blue ID a s ním možnosť slobodného pohybu po Izraeli i Palestíne. Dramatické príbehy zúfalých mamičiek. Z toho všetkého vyplývajú nemalé komplikácie pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti (,keďže špecializované pracoviská sa nachádzajú spravidla v Jeruzaleme), nehovoriac o práci a múrom oddelených rodinách.
O mierových rokovaniach sa sympatická blondýna na záver vyjadrila so značným znechutením: "Prebiehajú asi na tej úrovni, že americký prezident a premiéri oboch strán si navzájom zagratulujú, že sa im podarilo postaviť výťah v jednej nemocnici v Gaze."
Došlo mi, že je to naozaj. Všetko. Ozajstná okupácia, skutočné ilegálne izraelské usadlosti na Západnom brehu, s ozajstnými fanatikmi hádžucimi skaly na deti idúce do školy. Skutočné zákazy pre Palestíncov používať "izraelské“ cesty na ich vlastnom území. Každý z tunajších medikov z projektu má skúsenosť s tým, že ho vojaci bezdôvodne zadržali, poprípade zbili, bežné sú nočné domové prehliadky. Viem, dostávam len jednostranné informácie a som zaujatá. Ale myslím si, že toto je jednoducho zlé z akéhokoľvek uhla pohľadu. Nie všetko je tak relatívne a komplikované.
