Úprimne, neviem prečo mi to napadlo ako prvé, pretože Martinovi nezávidím. Viem si predstaviť koľko odriekania a driny ho stálo dostať sa na tú úroveň, na ktorej je dnes a že byť profesionálnym futbalistom nie je med lízať (i keď netvrdím, že by som s ním nemenil:) Tento jeho skutok i ďalšia charitatívna činnosť, ktorou aj bez mediálnej prezentácie pomáhal a pomáha iným sú nasledovania hodným a ušľachtilým počinom. Fakt, že platy futbalistov sú značne naddimenzované je iná téma, do ktorej sa teraz nechcem púšťať.
Žiaľ veľa vecí naznačuje, že podobne ako dnes ja, permanentne uvažuje väčšina našincov, aspoň mám taký dojem. Včera počas protestu odborárov pred budovou NRSR predseda OZ Kovo Emil Machyna nabádal svojich, aby si nevšímali „bohatých poslancov za SaS." Nepochybujem o tom, že označenie „bohatí" myslel ako nadávku a že protestujúci štvortisícový dav to vnímal rovnako. Nepoznám do detailov poslanecký klub SaS, ale v globále ich radím medzi skupinu šikovných vzdelaných ľudí a úspešných biznismenov, ktorí nedostali nič zadarmo a k svojmu úspechu sa museli nejako dopracovať, museli na sebe makať a riskovať. Teraz ich za to, že sú vďaka tomu bohatí treba nenávidieť a opovrhovať nimi? Každého, kto má viac ako je priemer treba automaticky považovať za grázla a mafiána?
Takúto nevraživosť a závisť zasieva medzi ľudí napríklad aj súdruh Fico, či bulvárne médiá. Najčítanejší je u nás dlhodobo Nový čas a SMER má dlhodobo najviac percent v prieskumoch. Okrem iných vecí to možno svedčí aj o tom, ako je to s tou našou závisťou...
PS: nie som členom ani voličom SaS a nevravím, že nikto z nich nemá za ušami. Podstata článku je inde a kto chce, ten si ju nájde.
