Zápas potvrdil vysoké kvality všetkých hráčov v šachovnicovom drese, nad ktorými vyčnievala dvojica Luka Modrič a Ivica Olič. Modrič dominoval svojou skvelou dynamickou technikou, perfektným prehľadom v hre, ktorú otáčal striedavo oboma nohami podľa toho, ako si to situácia vyžadovala. Slúži ku cti našim, predovšetkým Peťovi Pekaríkovi, ktorý s nim zviedol najviac súbojov, že sa Modrič nedostal do zakončenia a svoje kúsky ukazoval v bezpečnej vzdialenosti od Muchovej brány. Druhý do partie, Ivica Olič, síce odohral len prvý polčas, ale našich stopérov držal v permanentom strehu a ukázal, že nie náhodou je prvou voľbou Luisa van Gaala v útočnej formácii mníchovského giganta. Škrtel i Saláta to s ním nemali ľahké, ale všetky súboje zvládli a pri jednoznačnom faule naňho (previnil sa Weiss ml.) nám zas bratsky pomohol český „sudí" Matějek. Celkovo však Chorváti hrali veľmi sebavedomo a kompaktne, v držaní lopty nás jednoznačne prevýšili, keďže loptu po získaní na rozdiel od našich zbrklo nestrácali.
Na druhej strane ich Karhan a spol. zodpovednou hrou v defenzíve pustili iba do jedinej vyloženej šance, ktorú Petričovi zneškodnil skvelý Mucha. Obranná činnosť bola teda v poriadku, vrátane novica v repre Hubočana, ktorý bol okrem jednej podbehnutej lopty bezchybný. Osobne vysoko vyzdvihujem výkon Pekaríka, ktorý bol spolu so Stochom našim najlepším hráčom a ak novému trénerovi Wolfsburgu Stevenovi McClarenovi fungujú všetky zmysly tak ako majú, Peki by mal byť pevnou súčasťou základnej zostavy jeho mužstva. Stred poľa dobre držali Karhan s Kuckom. Druhý menovaný sa v Sparte vypracoval na lídra a po MS aj v národnom drese od neho právom budeme očakávať viac. Zároveň mu treba dopriať čas, chlapec je mladý a snaživý, popri skúsenom matadorovi Karhanovi môže napredovať. Našu zástavu najvyššie držal Miroslav Stoch, ktorý okrem gólu ukázal viacero skvostných momentov a už dlhšie potvrdzuje, že momentálne je na tom z psychickej, fyzickej i hernej stránky lepšie ako mladý Weiss, ktorému ako keby dochádzali nápady. Azda mu vyjde prestup do Stuttgartu, kde by sa mohol dostať do pohody. Tréner Weiss po zápase priznal, že mu nevyšiel ťah s nasadením útočnej dvojice Šesták - Hološko, napriek veľkej snahe oboch „Turkov". To je však účel prípravných zápasov. Aspoň teraz vieme, že tadiaľ cesta nevedie, a že rozhodne nám viac sedí druhopolčasový systém 4-2-3-1, kde Hamšík na svojom „neapolskom" poste môže využiť svoje nesporné kvality, ktoré sme uňho v reprezentačnom drese videli len sporadicky.
Pasienky pripomenuli, že nie sú (nikdy neboli a ani nebudú) dôstojným stánkom pre zápasy najlepších slovenských hráčov. Okrem nekultúrneho prostredia sa tentoraz ukázalo aj „nadšenie" bratislavského diváka pre reprezentáciu, resp. neochota mimobratislavských fanúšikov merať cestu na miesto, ktoré je hriech nazvať futbalovým štadiónom. Zdá sa, že to konečne došlo aj tým ******** na zväze (miesto hviezdičiek nech si každý doplní, čo uzná za vhodné) a októbrový zápas s Írskom chcú preložiť do Žiliny na jediný slovenský štadión, ktorý za niečo stojí. Všetko však nasvedčuje tomu, že ich náhle osvietenie prišlo neskoro, keďže podľa írskych novín stoja proti pravidlá UEFA. Tak sa nechajme prekvapiť, ako to nakoniec dopadne. A tento týždeň držíme palce Žiline a Slovanu v bojoch o miesto pod európskym futbalovým slnkom.
