Ťažko povedať, ktoré pocity vo futbalovej pospolitosti prevažujú. Či sú to hnev, smútok alebo skepsa z niektorých rozhodnutí mocných nášho futbalu, alebo na druhej strane veľká radosť z toho, že tí naši futbalisti napokon nebudú až takí hrozní, keď sa im podarilo poraziť nepríjemných balkánskych súperov.
Určite by bolo čo kritizovať. Ale nechcem svoje pôsobenie na blogu začínať v negativistickom tóne. Preto sa zameriam na pozitíva a vysoko vyzdvihujem razantné žilinské vykročenie za európskou futbalovou jeseňou. MŠK Žilina, ako jediný slovenský klub dlhodobo pracujúci na skutočne profesionálnej úrovni so všetkým čo k tomu patrí (fungujúci trojuholník hráči-tréneri-funkcionári, silné klubové zázemie, kultúrny štadión, systematická práca s mládežou, kvalitná mediálna prezentácia, rozumné hospodárenie) potvrdil svoje kvality a v obidvoch zápasoch predčil silného bulharského súpera. Hráči ukázali veľkú mentálnu odolnosť, nezložili sa ani po nepremenenej penalte a inkasovanom góle a za pomoci skvelých divákov nakoniec triumfovali. Je len škoda, že toto pekné divadlo sme si nemohli vychutnať aj na televíznej obrazovke, ale to už je iná téma. Hlavným hrdinom večera bol Gambijčan Momodou Ceesay, ktorý napriek obrovitej postave udivuje rýchlosťou a skvelou dynamickou technikou. Je unikátnym zjavom na našich futbalových trávnikoch a ak bude pokračovať v nastúpenom trende, o rok-dva mu bude žilinský dres pritesný. Poslednou prekážkou pred bránami elitnej spoločnosti Ligy Majstrov bude pre Žilinu Kuckova Sparta Praha. Verme, že Žilinčania zložitú slovensko-českú konfrontáciu zvládnu a splnia si svoj sen. Za dlhodobú poctivú prácu si to žiadny iný slovenský klub nezaslúži tak, ako Žilina.
Popri žilinskom úspechu, ktorý sa, viac či menej, dal očakávať, postup Slovana Bratislava cez CZ Belehrad je prekvapením. Najmä vzhľadom na súčasný slovanistický káder, v ktorom je kvôli početným zraneniam viacero mladíkov. Tí si však svoje miesto zastali veľmi dobre a rozhodne nepostúpili nezaslúžene. Tento dvojzápas si určite s pocitom zadosťučinenia vychutnali aj v Dubnici, ktorá dodala do Slovana niekoľko svojich odchovancov a najmä Erik Grendel ukazuje veľký progres a onedlho z neho bude kompletný futbalista. Počas odvety však Slovan nielen sebe, ale celej našej krajine spravil veľkú hanbu. Nie je dôležitá konkrétna príčina svetelného výpadku, ale to že k nej došlo veľa naznačuje a na Slovensko to nevrhá dobré svetlo. Hádam sa kompetentní pochlapia a v nasledujúcom kole s VFB Stuttgart sa nič podobné nezopakuje. Taktiež sa v tejto súvislosti tlačí do popredia otázka, či práva bratislavské Pasienky sú tým najvhodnejším miestom pre domáce zápasy našej reprezentácie. Ale o tom niekedy nabudúce.
