Nanebovstúpenie Pána

Mária Magdaléna ho spoznáva podľa oslovenia, emauzskí učeníci zas podľa lámania chleba. Apoštoli zhromaždení so strachom vo večeradle počujú slová, aby sa nebáli, že duch nemá telo a kosti. Ježiš im hovorí, aby ho ohmatali a podali mu kúsok pečenej ryby na zjedenie. Neskôr sa aj apoštol Tomáš sám mohol presvedčiť o jeho ranách na tele. Pri zázračnom rybolove na Tiberiadskom mori ho zbadá prvý učeník Ján. Ježiš sa pýta, či majú niečo na zjedenie a káže im spustiť siete. Na brehu im potom napiekol z chytených rýb. Petrovi tu zveruje prvenstvo medzi apoštolmi, tak ako mu to kedysi prisľúbil v duchu slov: „Ty si Peter (Skala) a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi“ (Mt 16, 18 – 19). Pred nanebovstúpením ešte Ježiš udeľuje učeníkom apoštolské poslanie: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 18 – 20). „Ešte mnoho iných znamení vykonal Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Syn Boží, a aby ste vierou dosiahli život v Jeho mene“ (Jn 20, 30 – 31). "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!" Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha“ (Lk 24, 46 – 53). Aj my chceme vzkrieseného Pána spoznať pri osobnom stretnutí. Ale ak nemáme v súčasnosti takúto možnosť, môžeme ho spoznávať ako kresťania jeden v druhom pri vzájomnom stretnutí. Radi by sme pocítili prirodzenú radosť a pokoj duše. Ich podstatu nikdy nevyčerpáme, lebo majú pôvod v Bohu. Z našej strany je najdôležitejší postoj k akejkoľvek radosti a vzťah k tým druhým, ku blížnym. Veď nikto z nás nechce chodiť okolo smutných tvárí. Radosť je základom kresťanského života. Bytostný optimizmus a nádej sú jej neoddeliteľnou súčasťou. I my máme našu úzkosť zo smrti premeniť na spásonosnú budúcnosť vo večnosti. Nanebovstúpený Kristus v nebi na nás všetkých čaká s roztvorenou náručou. Jeho pravica nám neustále v životných zápasoch požehnáva, tak ako tomu bolo pri udalosti nanebovstúpenia pred dvetisíc rokmi, keď sa prítomným vzďaľoval spopred očí.Veľkonočné tajomstvo viery vo svojej hĺbke obsahuje vzťah Boha k životu ľudstva. Veriaci sú presvedčení, že Ježiš je stále na zemi medzi nimi prítomný. Zostáva tu, aby dokázal, že príbeh Veľkej noci ešte vždy trvá a pokračuje v dejinách ním založenej Cirkvi. A hoci ju jej prenasledovatelia aj v dnešnej dobe pribíjajú na kríž ako samotného Krista, ani pekelné mocnosti ju nepremáhajú. Znáša príkoria, ale tie ju posilňujú, lebo stojí na pevnom základe. Nikdy nezanikne, pretože Kristus jej dal prísľub trvania až do konca vekov. Bez vzkrieseného a živého Krista by už dávno zanikla, ale On je pilierom kresťanského náboženstva. Tak ako to predpovedal židovský učiteľ zákona Gamaliel pri vypočúvaní apoštolov: „Ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť“ (Sk 5,38-39). Dvetisícročná tradícia Cirkvi mu dáva za pravdu.Na záver tejto úvahy uvediem slová súčasného Petrovho nástupcu na pápežskom stolci Benedikta XVI.: „Uprostred nášho sveta smrti možno poznávať tvár smrť premáhajúcej večnej Lásky a v nej iný, nový svet – svet toho, ktorý znova príde.“