O rodičoch a deťoch

Na úvod tohto blogu zo súdka o rodičoch a deťoch som si pomohol príhodou, ktorú som nedávno kdesi čítal. Deťom sme včera prvýkrát počas tohtoročného leta dali na záhradu bazénik, aby sa mohli vyšantiť. Počasie a teplota vzduchu nám to konečne dovolili. Manželka varila obed a ja som si sadol s kávou v ruke k tým našim malým zázrakom. A, samozrejme, s očami na stopkách, aby si neublížili. Neskoršie si ku mne prisadla aj ich maminka. Sem-tam som tých drobcov napomenul, ale moja druhá polovička sa iba usmievala. A potom ma milo upozornila, aby som sa nestresoval a aby som deťúrence nechal v pokoji hrať sa. Aby som si vychutnával takéto chvíle ich detských radovánok. Mala pravdu, malí sa pri vode prehrali nielen dopoludnia, ale aj po poobednej sieste.Tak trochu mi to pripomenulo novodobý dialóg matky s malou dcérou na dovolenke pri pláži. Dievčatko sa pýta: „Mami, môžem sa hrať v piesku?“ – „Nie, zašpinila by si si šatočky.“ „A môžem sa ísť kúpať do vody? – „Nie, zamáčala by si sa a nachladla.“ „Môžem sa teda hrať s ostatnými deťmi?“ – „Nie, ešte by si sa niekde stratila.“ „Mami, tak mi kúp, prosím, zmrzlinu.“ – „Nie, dostaneš angínu a čo tu budeme potom na dovolenke robiť?“ V tom sa dievčatko pustilo do usedavého plaču. Rozhovor sledovala obďaleč ležiaca staršia pani, ku ktorej sa matka náhle obrátila a povedala: „No, povedzte, videli ste už niekedy také neurotické dieťa?“Zo správania detí sa dá rýchlo vycítiť, či má to ktoré dieťa dobré srdce. Odráža totižto v sebe obraz spoločnosti, ktorá ho vychováva. Deti formuje všeličo i všelikto. V prvom rade je to rodina, z ktorej pochádza a v ktorej vyrastá. Ďalej je to škôlka, či škola. A takisto prostredie, v ktorom sa pohybuje, okolie, ktoré ho obklopuje a neraz aj pohlcuje. Ak chceme, aby toto všetko zanechalo raz v duši dieťaťa trvalú stopu dobra, musí sa celková výchova uskutočňovať v priaznivej atmosfére. Teda tento náročný proces musí prebiehať v ovzduší pozitívne naladených ľudí. Hlavne rodičov, vychovávateľov, učiteľov, z ktorých správania pochytia deti najviac vplyvu prostredia a spôsobu výchovy. Určite, v nemalej miere toho nazbierajú aj od svojich rovesníkov, spolužiakov, či kamarátov. Ale charaktery formujú predovšetkým dospelí. Detské srdiečka totižto veľmi pozorne vnímajú naše chovanie, naše postoje, naše kladné i záporné stránky. Berú si z nás príklad, či dobrý alebo zlý. A napodobňujú... Nie všetci sa stanú lekármi, profesormi, inžiniermi, magistrami, teológmi, atď., ale všetci sa môžu stať dobrými ľuďmi. Ale ako sa k tomu dopracujú, keď už v našich rodinách vidia zlo, nenávisť, zvady, agresivitu, neporozumenie? Často sa pohybujú v neprajnom prostredí, a preto je našou prvoradou úlohou pretvárať ho. Aby pre nás, naše vrtochy, neduhy, či maniére netrpeli nevinné deti. Veru, nie je ľahké vychovávať deti. Úloha rodičov je veľmi zodpovedná, pripraviť svoje dietky do života v náročnom prostredí modernej spoločnosti. Aby nám raz deti nevyčítali ako istí súrodenci zazlievali spôsob výchovy svojmu otcovi a matke: „Dali ste nám síce život, ale vôbec ste nás nenaučili ako máme žiť!“Bože, daj nám silu a trpezlivosť, aby sme osobným príkladom a s láskou vychovávali naše malé ratolesti. Aby sme sa spoločne dokázali tešiť a radovať z krásnych okamihov ich mladosti, a to nielen v kruhu našej rodiny, ale aj v prostredí našej nie vždy dobroprajnej spoločnosti.