Totižto je hektickejšia, ako by sa dalo očakávať. Naživo sme to dnes videli v prenose jednej zo spravodajských televíznych staníc. Na pranieri bol minister Galko, v ktorého koži by v tejto situácii nechcel byť asi nikto. Členovia branno-bezpečnostného parlamentného výboru ho na verejnom rokovaní vypočúvali a vôbec ho nešetrili. Osobné urážky a invektívy však do politickej kultúry nepatria. A tých na tomto mieste zaznelo dosť. Sám minister uviedol, že niekto má snahu o diskreditáciu jeho osoby. Nejdem teraz obhajovať nikoho, lebo ešte vraj uvidíme, čo vypláva na povrch po vyšetrovaní odpočúvania. Či už zákonného alebo protiprávneho. Na margo celej veci chcem uviesť iba jeden základný morálny princíp. Nakoľko padli vážne obvinenia vo veci, že existuje paralelná informačná služba v prostredí opozície a takisto, že minister si utvoril na obrane sám takúto privátnu službu. Nech je pravda kdekoľvek, stále bude platiť, že dosiahnutie cieľa obmedzovaním slobody iných ľudí je nemorálne. Táto zásada sa musí uplatniť aj v súčasnosti pri zverejnených podozreniach. Teda, že nemožno používať odposluch hocikoho z politikov len preto, aby bolo odhalené fungovanie údajnej paralelky tajnej služby. Keby aj skutočne existovala, čo nie je vylúčené, nesmú sa však na jej objavenie použiť nekalé praktiky a informácie zo súkromných telefonátov osôb, hoci aj sudcom povolené. Zásadne je to nemorálne pre dosiahnutie tohto cieľa, lebo sú obmedzované demokratické práva týchto ľudí. Fakt, že by však takáto paralelná tajná služba v opozícii jestvovala, je len ďalšou tragédiou a popretím hodnôt nadobudnutých pre spoločnosť v novembri 1989. Zrejme nás čaká ešte aj horúca zima.
Dosiahnutie cieľa obmedzovaním slobody druhých je nemorálne
Horúca politická jeseň je v plnej paráde tu. Na našom malom Slovensku nastala turbulentná doba. Kauzou odpočúvania novinárov sa začala predvolebná kampaň niektorých politických strán. Tak ako sa proklamovalo, že sa v predvianočnom období nebude konať, už neplatí.