Nebo je odmena

Lebo nebo je konečným cieľom putujúceho po zemi. Nebeské kráľovstvo, večný život, nekonečno, sú pojmy, ktoré nám ho čiastočne znázorňujú, ale úplne nevystihujú. Nebo je totižto odmena, je to život v neustálej prítomnosti Boha. Teologicky je nebo stav duše. Blažený stav nadprirodzenosti. Asi taký trvalý stav zážitku ducha, aký prežívali v danom okamihu opisovanej evanjeliovej state apoštoli Peter, Jakub a Ján, ktorých zobral Ježiš do ústrania na vysoký vrch modliť sa. Zažili niečo transcendentné, vtedy pre nich nepochopiteľné, nevysvetliteľné, ba až ľudsky nevysloviteľné. Lebo samotný pisateľ evanjelia Marek nenachádza na opis udalosti výstižné slová. Iba sa akosi zmôže na vyjadrenie: „Jeho rúcho zažiarilo a bolo také biele, že ho nemôže nijaký bielič na svete tak vybieliť.“ Čo to bolo za nadprirodzenú schopnosť premenenia Ježiša? Bola to jeho Božia moc a sila. Apoštolom bolo v takomto stave náboženského zážitku fantasticky. Veď sa tu zjavili Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ich Pánom. Peter v naľakaní ani nevie, čo vraví, keď navrhuje postaviť pre nich tri stánky. A to z oblaku, ktorý ich všetkých zahalil zaznel hlas nebeského Otca: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho!“ Každý z nás by bol pri takomto pohľade a vytržení veľmi zľakaný. Ale sám Ježiš našťastie prítomným učeníkom čo to odhaľuje z navodenej atmosféry. Avšak prikazuje im o tom niekomu hovoriť až kým nevstane z mŕtvych. Oni tento príkaz dodržali, ale medzi sebou sa pýtali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. Až neskôr po vzkriesení pochopili súvislosti. Nebo svojou podstatou harmónie, pokoja, svetla, dobra, vyvoláva v nás obdivuhodný pocit dosiaľ nepreniknuteľného tajomstva. Nebeské kráľovstvo je duchovný príbytok Boha, ktorý nám od večnosti pripravil. Samozrejme, v nekonečnom spoločenstve s ním, v jeho blaženej večnej prítomnosti. Milostivý čas je pre nás novou nádejou, aby sme sa aj my stali pre Krista mestom Jeruzalemom, teda miestom, do ktorého má vstúpiť na Kvetnú nedeľu, aby oslávil svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Aby každého jedného z nás svojím utrpením zachránil, svojou smrťou vykúpil a svojím zmŕtvychvstaním spasil. Aby sme napokon všetci po tomto zemskom putovaní obsiahli život večný v nebi. Teda stav duševného pocitu, aký asi približne zakúsili traja apoštoli už za života pri premenení svojho Pána na vrchu Tábor. Jedinou podmienkou je to, aby sme ho počúvali.Takéto nebo, miesto spoločenstva svätých, tento blažený stav duše, vám už tu na zemi v čase pozemskej existencie prajem a vyprosujem. Aspoň raz ho zažiť, tak ako mali toto privilégium apoštoli, a potom naveky po smrti v Božom kráľovstve.