Keď budeme namiesto nenávisti prinášať lásku. Namiesto sebectva službu. Namiesto klamstva pravdu. Namiesto vulgarizmov kultúru. Namiesto rozdelenia jednotu. A namiesto beznádeje vieru v živého Krista. Sviatok sv. Cyrila a Metoda teda nie je len spomienkou na dávnu minulosť, ale je výzvou aj pre človeka dneška. Solúnski bratia neprišli k našim predkom ako dobyvatelia, ale ako služobníci. Nepriniesli iba nové slová, ale aj novú nádej. Priniesli vieru, kultúru a jednotu, ktoré sa rodia z lásky a služby.
Láska, ktorá sa stáva službou - svätí Cyril a Metod pochopili, že evanjelium nemožno vnucovať. Treba ho prekladať do jazyka ľudu, do jeho kultúry, udalostí i zápasov. Preto utvorili písmo – hlaholiku, preložili liturgické texty a učili ľud modliť sa vlastnou rečou. Ich misia bola prejavom hlbokej úcty k našim predkom. Sv. Ján Pavol II. napísal: „Cyril a Metod boli mužmi dialógu, ktorí vedeli spájať evanjelium s kultúrou národov.“
Viera, ktorá tvorí kultúru - nie je to len súkromná záležitosť. Keď prenikne srdce človeka, mení spôsob, akým hovorí, pracuje, odpúšťa a buduje vzťahy. Cyril a Metod zanechali dedičstvo, z ktorého vyrástla literatúra, vzdelanosť i duchovná identita našich národov. Sv. Pavol VI. pripomínal: „Evanjelium sa stáva plodným tam, kde preniká kultúru a premieňa ju zvnútra.“ Ak chceme byť verní odkazu našich vierozvestov, nestačí len uvádzať ich mená v kalendári. Treba, aby sa viera stala kultúrou nášho každodenného života – kultúrou pravdy, poctivosti, úcty a solidarity.
Jednota, ktorá uzdravuje spoločnosť - naša doba je často rozdelená: v rodinách, v obciach, v mestách, v štátoch, v politike, v názoroch na sociálnych sieťach. Svätí bratia však ukazujú inú cestu. Vedeli spájať Východ a Západ, rozličné tradície i národy. Pápež František hovoril: „Kresťan je človek, ktorý stavia mosty, nie múry.“ Práve toto je dnes veľká úloha kresťanov: prinášať zmierenie, odpustenie, počúvať druhých a hľadať spoločné dobro. Jednota neznamená uniformitu. Znamená lásku silnejšiu než sú všakovaké rozdiely.
Svätý Ján Pavol II. považoval svätých Cyrila a Metoda za jedných z najväčších tvorcov kresťanskej Európy. Vo svojom apoštolskom liste Slavorum Apostoli napísal: „Cyril a Metod nás naučili, že ohlasovanie evanjelia nikdy nesmie ničiť kultúru národa, ale ju očisťovať, povznášať a privádzať k jej plnosti v Kristovi.“ Počas návštevy Slovenska v roku 1995 povedal: „Nebojte sa budovať svoju budúcnosť na dedičstve svätých Cyrila a Metoda.“ A pri inej príležitosti povzbudil Slovákov slovami: „Nech odkaz svätých Cyrila a Metoda zostáva živým prameňom vašej viery, vašej kultúry i vašej vernosti Kristovi.“
Svätý pápež Ján XXIII. často zdôrazňoval, že pokoj sa buduje na pravde, spravodlivosti, láske a slobode. Bez týchto hodnôt nemôže byť zdravá spoločnosť. Svätí Cyril a Metod tieto piliere nehlásali iba slovami – oni ich žili. Aj pápež Benedikt XVI. pripomínal, že kresťanstvo nie je iba súbor pravidiel, ale stretnutie s Ježišom Kristom. Práve toto stretnutie mení človeka natoľko, že sa stáva darom pre druhých. Takým boli pre našich predkov aj naši vierozvestcovia. Využili svoje talenty a možnosti, aby spojili ľudí vo viere a ohlasovali radostnú zvesť evanjelia v cudzom prostredí.
Veľmi zaujímavo tu rezonujú i slová pápeža Františka, ktorý hovoril, že kresťan má „voňať po ovciach“, teda byť blízko ľuďom, niesť ich bremená a premieňať svet skutkami milosrdenstva. Presne tak konali Cyril a Metod. Neostali uzavretí vo svojom bezpečí, ale vydali sa na cestu, aby slúžili. Dnešná spoločnosť nepotrebuje kresťanov, ktorí iba kritizujú. Potrebuje ľudí, ktorí prinášajú svetlo, pokoj a ochotu slúžiť – v rodine, škole, obci i vo verejnom živote. Pretože vo svete je veľa pokrstených, ale len málo opravdivých kresťanov.
Svätí Cyril a Metod nás učia, že kresťan je najpresvedčivejší vtedy, keď jeho viera slúži človeku a jeho láska buduje jednotu. Keď prišli na Veľkú Moravu, neprišli ako politici. Prišli ako služobníci Krista. Neprišli vládnuť, ale slúžiť. Nevnucovali sa silou, ale presviedčali pravdou a láskou. Pochopili, že evanjelium sa musí dotknúť srdca človeka. Oni položili základy našej duchovnej i kultúrnej identity. Ich dielo nám pripomína, že skutočná viera nikdy nie je nepriateľom kultúry. Naopak – tam, kde sa prijíma Kristus, rastie úcta k človeku, vzdelaniu, pravde, rodine i národu. Viera neoberá človeka o slobodu, ale dáva jej správny smer, širší rozmer.
Keď dnes slávime svätých Cyrila a Metoda, pýtajme sa: Aké písmo lásky si prečítajú ľudia z môjho života? Nachádzajú vo mne službu, ktorá pozdvihuje? Vieru, ktorá dáva nádej? Kultúru slušnosti a úcty? Túžbu po jednote? Možno nedokážeme zmeniť celý svet. To sa vlastne uskutočniť ani nedá. Ježiš takisto neprišiel obrátiť tento svet silou. Rešpektoval slobodu človeka. Nie všetci ho prijali, ale zmenil dejiny tým, ktorí mu otvorili svoje srdce. I my môžeme zmeniť atmosféru vo vlastnom dome, v triede, v škole, na pracovisku či v obci. Lebo práve tak sa začínajú veľké dejiny – malými skutkami pozornosti, drobnými prejavmi láskavosti.
Dnešná spoločnosť naliehavo potrebuje nových Cyrilov a Metodov. Potrebuje rodičov, ktorí budú prvými hlásateľmi viery svojim deťom. Potrebuje učiteľov, ktorí budú odovzdávať nielen vedomosti, ale aj múdrosť, pravdu a charakter. Potrebuje kňazov, politikov, verejných činiteľov, podnikateľov i obyčajných ľudí, ktorí budú svoju moc či schopnosti chápať ako službu. Potom budeme pokračovať v diele, ktoré oni začali pred viac ako jedenástimi storočiami. Nie iba spomienkou na ich život, ale vlastným svedectvom.
Láska bez služby zostáva iba prázdnym slovom. Viera bez skutkov sa stáva bezvýznamným gestom, bezduchou tradíciou. Kultúra bez pravdy stráca svoju dušu. A jednota bez lásky sa rozpadá pri prvom konflikte. Cyril a Metod sa nebáli opustiť svoju vlasť, podstúpiť námahu, nepochopenie a prenasledovanie. Vedeli, že človek, ktorý otvorí srdce Kristovi, nepríde o nič, ale získa všetko podstatné. Preto je ich odkaz aj dnes aktuálny: vnášať lásku do rodín, službu do verejného života, kultúru do spoločnosti, ktorá stojí na pravde, spravodlivosti a jednote vyrastajúcej z Ježišovho evanjelia.
