Harmonogram pastoračnej vizitácie bol bohatý a veľmi rozmanitý. Ráno za hlaholu zvonov privítal otca biskupa spolu s jeho kancelárom Petrom Švecom náš správca farnosti, ktorý pôsobí v obci od júla roku 2012. Najprv sa na fare konala spoločná modlitba a súkromný rozhovor kňaza s predstaveným. Nasledovala návšteva chorej pani Matejkovej a jej rodiny bývajúcej pri kostole. O 10. hodine zavítal vizitátor na obecný úrad, kde sa stretol so starostom a zamestnancami obce. Potom nasledovalo stretnutie v základnej škole s jej vedením, so žiakmi a pani katechétkou na vyučovacej hodine náboženstva u ôsmakov. Nezabudol nahliadnuť ani do jedálne, kde varili panie kuchárky. Predpoludním si ešte stihol otec biskup pozrieť novú predajňu záhradníctva, ktorá sa nachádza v cirkevnej budove (bývalá stará materská škôlka).
Na pravé poludnie sa na dolnom konci obce pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (bola postavená v roku 1903) konala spoločná modlitba veriacich Raduj sa, nebies Kráľovná. Otec biskup potom navštívil a pozdravil pani Vieru Kováčikovu, ktorá sa stará o túto kultúrnu pamiatku. Pri obede v kultúrnom dome sa stretol Mons. Galis s členmi zmiešaného speváckeho zboru Sursum corda a bývalým starostom obce. Po obede sa tu v spoločenskej miestnosti dedinských organizácií uskutočnilo stretnutie s farskou pastoračnou a ekonomickou radou. Ďalšie kroky biskupa viedli do rodiny Mariána Holešu, predsedu DHZ Rosina, kde bol pozvaný na kávu. Jeho manželka je zvonárkou a synovia miništrantmi.
Popoludňajší program bol naplánovaný viac po duchovnej stránke. V kostole sa prvý žilinský biskup stretol s horliteľkami ružencových bratstiev a so ženami, ktoré upratujú, či vyzdobujú kostol. Nasledovalo stretnutie s kostolníčkami a lektormi v sakristii kostola, príprava na svätú omšu. Bohoslužbu sprevádzal organista Ladislav Ďuroška a spevácky zbor. V homílii otec biskup pripomenul význam vizitácie, ktorá je časom jedinečnej príležitosti svojho druhu k dialógu a bezprostredným osobným stretnutiam s veriacimi. Má ponúknuť pozvanie na nádej, na znak prítomnosti Pána, ktorý navštevuje svoj ľud a prichádza k nemu.
Táto doba nás dosť gniavi a nivočí, sme často apatickí, egoistickí, uzavretí a bez vzájomnej komunikácie. Deti dnes nepotrebujú peniaze, ale našu blízkosť, naše objatie, náš čas. Zlyhávajú ľudské nádeje, lebo všetko máme, ale nikto nerieši naše problémy. Materialistické a ekonomické ideológie nás hodnotia podľa výkonnosti, podľa obchodných, či mocenských záujmoch – sú to hry, ktorým nerozumieme. Politológ verejne povie na televíznej obrazovke, že u nás nie je demokracia, ale oligarchia. Oni sú s vývojom spokojní, my sme iba ich figúrky. Žijeme teda v krutej spoločnosti.
Nádej, ktorá nás nikdy nesklame je zmŕtvychvstalý Kristus. On nám dáva svoj pokoj a lásku. Na tom je postavené naše náboženstvo, že Boh je láska a nie policajt. Východní bratia to vyjadrujú trefne: Hospodin pomiluj! My si formálne plníme náboženské povinnosti, ale nefandime si ako kresťania. Veď už ani osoba biskupa nie je dostatočnou návnadou, aby ľudia prišli do chrámu. My nič nemusíme, ale my chceme, túžime sa posväcovať v rodinách, v manželstve. Koľkokrát sme nešťastní, chýba nám radosť, zdravá hrdosť.
Nesmieme sa nechať zastrašiť rôznymi formami popierania Boha. Je dvadsaťpäť rokov po prevrate a my sa bojíme, strachujeme. Formy, ktoré popierajú Boha chcú ohroziť kresťanskú nádej, vyhubiť ju, robiť si z nej žarty, privádzať ju na posmech. Do katolíkov si všetci kopnú, lebo čušíme a zatvárame sa do svojich kobiek. Vyznávajme Krista, usmievajme sa na seba, povzbudzujme deti. Ježiš nám otvoril víziu večného života, ak činíme pokánie. Matka Tereza ešte za hlbokej totality prízvukovala veriacim ľuďom žiť dvadsaťštyri hodín denne pre Ježiša. Každého sa pýtala: môžem s tebou v tomto smere počítať? To, pre koho žijeme, mení atmosféru v rodinách, na pracoviskách, v chráme, medzi ľuďmi. To nie je o múdrostiach, povinnostiach, ale o naplnení vierou, nádejou a láskou. Len tak môžeme zakúsiť Boha.
Po svätej omši bolo ešte stretnutie s veriacimi ľuďmi a otvorená diskusia o živote Cirkvi a našej farnosti. Otec biskup odpovedal na otázky z lavíc i na zvedavé pohľady našich detí. Všetkých nás požehnal ako starostlivý duchovný otec a dobrý pastier svojho stáda. Na koniec návštevy nasledovala večera na fare spolu s mladými z mládežníckeho zboru a pánom farárom. Prežili sme spoločne ďalšiu historickú udalosť, ktorá sa zapíše do dejín miestnej farskej rodiny a spoločenstva tunajších veriacich občanov. Boh Vám žehnaj, otec biskup Tomáš!
