Keď nebudem jesť sladkosti, nebudem môcť ísť k tete zubárke.

-Kaz.- Vyslovila som nahlas to nelichotivé slovo a zamrazilo ma znova.-Kaz?-Opýtal sa môj synček.-Veď som si zúbky vždy čistil.--Nuž, i to sa niekedy stáva. Musíme ísť k tete zubárke, aby zubčeku pomohla a vyčistila ho.-Začala som s vysvetľovaním.Usmial sa, od radosti podskočil a rozbehol sa s touto radostnou správou k mladšiemu bratovi.-Pôjdem k tete zubárke.-Opakoval mu dookola.-Aj ja, aj ja, aj ja!-Prisviedčal rozhodne i mladší syn.Hľadela som na nich a v podstate bola rada, že to začína sľubne.Ale niekde vo vnútri sa mi vyškieral hlas, ktorý úlisne šepkal:-I do školy sa deti v prvý deň tešia, veď ešte nevedia, čo ich čaká.--No práve.-Odpovedala som mu v duchu.Obtelefonovala som priateľky s prosbou o kontakt na citlivého detského zubára.O pár minút som jednu takúto zubárku mala.Spĺňala všetky moje kritéria - a to som ju zatiaľ nevidela.Jej hlas a ľudskosť v ňom, keď som objednávala synov na prvú návštevu prezrádzal, že moje predstavy a realita budú na tej istej línii.Upokojila som sa.-Tak, teta zubárka nás objednala na 6. apríla.-Zahlásila som staršiemu synovi.-My nepôjdeme teraz?-Opýtal sa zhrozene i sklamane zároveň.Rozplakal sa.Hľadela som na neho a nechápala.Moje dieťa plače, lebo nemôže ísť k zubárke hneď teraz.Nerozumela som tomu.Prešli dva týždne.Pre nášho Danka konečne prišiel deň D, vlastne deň Z.Povedala som mu to až ráno, inak by nespal celú noc, to mi bolo jasné.Jeho radosť sa ako rozvodnená rieka prelievala celým našim bytom.Vošli sme dnu.Naše dieťa, ohúrené bielym kreslom, ktoré malo zázračnú moc, sa nebojácne posadilo.Stačilo len rozkázať prstu, aby stlačil správny gombík a už sa dvíhalo, alebo na striedačku pristávalo ako lietadlo.Teta zubárka, ako čarovná víla z rozprávky, ho naučila kúzliť a o chvíľu už zvládol širokú stupnicu možností sám.Voda sa na jeho pokyn naliala do pohárika.Zasvietilo sa svetielko.Dostal dokonca možnosť ako jeden z mála odskúšať si rozličné druhy zubných spŕch a prezradila mu i to, že v jednej z nich má ukrytý aj celý vietor.Bol unesený.Nemo som stála a obdivovala, ako citlivo a profesionálne, ale hlavne nenápadne, táto zázračná víla zubárka ošetrila zub môjmu synovi.Dovolil jej všetko.A za odmenu si mohol vybrať malú hračku.Dieťa, ktoré bezo mňa nezaspí a keď sa vzdialim, ustavične sa uistí, že som sa mu nestratila, ma odrazu vôbec nepotrebovalo.Len s námahou sme ho dostali z kresla.Plakal.Radšej by ďalej čaroval.Plakal celou cestou domov.Neodradil ho teda ani "prvý deň v škole".Keď sme sa vrátili domov, prosil nás o nejakú sladkosť.-Zúbky by si si mal chrániť a nejesť toľko sladkostí. Inak sa Ti pokazia, to predsa vieš.-Pozrel sa na mňa nešťastne.-Ale mami, keď nebudem jesť sladkosti, nebudem môcť ísť k tete zubárke.