Chvíľa, keď by sme chceli radšej staré ako nové.

Túžime po veciach a každý z nás už pocítil, že tešiť sa na niečo je viac ako, keď to už máme na dosah ruky, dotýkame sa toho a pod váhou našich opakovaných dotykov, sa to mení na samozrejmé -až to po čase zovšednie. Zažili ste už ale chvíle, keď sa odrazu objatí novou a tak dlho vysnívanou vecou obraciate späť a najradšej by ste ju vymenili za tú starú, všednú, možno i opotrebovanú, no opradenú spomienkami?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Mesiac predtým, ako sa nám malo narodiť druhé dieťa, sme konečne našli kupcu nášho malého bytu, kde sme prežili najkrajšiu zmes rôznorodých emócií a všetky odtiene šťastia.
Potrebovali sme predsa väčší byt, ktorý by už náš starší syn neobehol za minútu.

Ale prvá noc v novom byte bola hrozná.
Malý plakal, že chce ísť domov a ja som mala v tú chvíľu chuť zbaliť všetko ešte raz a takisto zamieriť na miesto, ktorému sme donedávna vraveli domov.
V tú noc zaspal veľmi neskoro.
Ale na naše veľké prekvapenie bol už ďalší deň v poriadku a večerné dožadovanie sa domova sa už nekonalo.
Domov sa presunul tam, kde sme boli všetci spolu.

Byt sme si postupne, podľa možností zútulňovali a prišiel čas aj na výmenu jadra.
Nová kúpelňa bola krásna, všetko voňalo.
Ale náš mladší syn do novučičkej vane odmietal vojsť.
On chcel takú vaňu, akú sme mali predtým- čo na tom, že bola škaredá, poškriabaná, zničená- bola jeho a táto nová - akási cudzia - nepáčila sa mu.
Pár dní sa odmietal kúpať, ale potom ho to prešlo a zas je všetko v poriadku.
Naša vaňa je aj jeho vaňou.

Dnes viem, že i keď možno v živote ešte vymeníme zopár srdcu blízkych, starých, možno opotrebovaných, nefunkčných vecí za veci nové, ich hodnota sa bude chvíľu zdať oveľa nižšia, ako v skutočnosti bude.
Možno zatúžime, vrátiť sa aspoň na chvíľu k tomu, čo bolo, kým sa nová vec nestane skutočne našou.