Bol krásny teplý deň.
Mali sme zistené, že gejzír vystrekne o 13: 00.
Ako prvé, keď sme došli tam, kde sme chceli, bolo to, že sme si overili na presklennej informačnej tabuli, či máme správne informácie - mali sme.
15.4 - čas erupcie od 13:00 do 15:00 - čítali sme a boli vnútorne spokojní.
Naša radosť bola bezmedzná, stačilo už len hodinku počkať.
Bolo 12:15.
Prostredie je tam nádherné, vyšli sme na kopček, do lesíka, urobili si v hline jamky a hrali s deťmi guľky, tak ako za čias nášho detstva.
Chytilo ich to, na gejzír sme zabudli.
Ale ja som to miesto nenápadne pozorovala.
Nedialo sa však nič, len počet čakajúcich nadšencov vzrástol.
Potom nás od guliek odtiahla veverička.
Priskackala až k miestu, kde mal už gejzír akési meškanie.
Bolo 14:00.
Návštevu to zarazilo, ale my sme už s gejzírom mali svoje skúsenosti, občas sa mu totiž nechce, treba byť len trpezlivý.
Deti čas nevnímali, páčilo sa im tam.
Len dospelí, ktorí podobne ako my prišli, aby si spríjemnili deň, toho začínali mať dosť.
-Gejzítr už striekal!-
Zaznelo zrazu za našimi chrbtami.
-Striekal?!-
Ozvalo sa naraz niekoľko hlasov.
Bolo v nich cítiť pochybnosti.
-Ako to, že striekal a kedy vlastne?-
-O 11:15.-
Človek je tvor neveriaci.
Niektorí klebetu prepočuli,a čakali ďalej, iní si to išli overiť do blízkych domčekov.
Správa sa potvrdila.
Gejzír už dnes nevychrlí.
Deti začali plakať, nemohli sme ich utíšiť.
-Tak až o ďalších približne 32 až 36 hodín-
Povedal môj manžel.
-Tak tu počkajme. -
Prosilo so zaslzenými očami jedno z našich detí.
Čas - ten je pre dieťa až príliš abstraktný.
Nakoniec sme slzy osušili a pobrali sa na iné miesto.
Príroda je nevyspytateľná, jej zázraky nedosadíte do žiadneho vzorca. Rovnice, či nerovnice, niekedy nič neplatí.
Aj gejzír má právo občas rebelovať.
Pár základných informácií o gejzíre nájedete na stránke skrz na skrz, podrobnejšie informácie na osobnej stánke jedného českého turistu.
Informácie o erupcii na stránke mestkého informačného centra Košice.
