Nie vždy možeme byť pri nich.

Viem, že nemôžme mať svoje dieťa celý deň na očiach. Viem, že príde čas, keď ich už neochránime v každej stotine nebezpečenstva. Viem, že tak to už v živote chodí - jedni sú silnejší - druhí slabší, jedni sa snažia o nadradenosť a myslia si, že ostatní sa musia podriadiť. Verte, že aj v detskom svete je to rovnaké. Viem, že i moje deti sa môžu dostať do nezávideniahodnej situácie, keď budú potrebovať pomoc. Viem, vlastne verím, že keď budú v neistote, alebo im budú chcieť ublížiť a niekto z Vás bude nablízku - zabránite tomu.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Moje deti sú ešte malé, nechodia do škôlky a tak sú stále pod mojimi ochrannými krídlami. Ale dve príhody, ktoré sme zažili za jeden deň, ma prinútili pozrieť sa niekde do blízkej budúcnosti a začala som sa báť.

Boli sme na prechádzke.
Odrazu sme zbadali dvoch chlapcov. Mohli byť tak najviac tretiaci.
Jeden silný s akousi k dieťaťu nepatriacou tvrdosťou v tvári a druhý - taký jemný typ, chudučký a na pohľad bojazlivý.

Zdalo sa mi, že sa len priateľsky naťahujú, no čím bližšie sme boli, začínalo mi byť jasné, že hra to nie je.
Silné ruky pevne zvierali krk slabšieho a tlačili ho k zemi, do mokrej hliny.

Trvalo to len chvíľku, ale mne sa tá chvíľa zdalo večnosťou.
Počula som svoj zvýšený hlas ako kričí a videla ako zovretie silných rúk povoľuje.
Slabší chlapček sa vymanil a utiekol.

Silnejší mi tvrdo hľadel do tváre, vzápätí sa otočil a odišiel.
I my sme odchádzali a ja so smútkom v srdci.
No, tak ako vždy, keď sa nadomnou zbiehajú chmáry smútku, moji chlapci ich rozoženú.

Mladší - trojročný syn sa celú cestu otáčal a kričal za chlapcom so silnými rukami:
-Si zlý chlapček. Je škaredé sa biť. To sa nesmie. Už to nerob.-
A starší synček sa ma pohotovo opýtal?
-Mamka prečo ho neodstrčil a nešiel od neho preč?-

Kráčali sme ďalej a stretli ďalšie dieťa.

Chlapec bol prváčik, pretože sa dal ihneď s nami do reči a povedal by snáď aj to, čo nevie, keď nás zrazu poprosil o pomoc.
-Teta a nepoviete mi ako sa ide na Zupkovú ulicu?
Zarozprával som sa s kamarátom a teraz neviem trafiť domov.-

V tom okamihu som na jeho mieste videla iného chlapca - toho môjho - strateného niekoľko ulíc od domova.
-Nie si ďaleko.-
Začala som a ukázala mu cestu.
A on celý štastný radostne skackal domov.

Viem, vlastne verím, že keď budú moje deti v neistote, alebo im budú chcieť ublížiť a niekto z Vás bude nablízku - zabránite tomu.