Pozorujem, čo sa tam deje.Vyzerá to rušne, akoby niekto zaryl hrubou palicou do mraveniska.A rovnako organizovane ako u mravcov, i tam v tej tme, pracujú ľudia, ktorí nevnínajú únavu- je to ich práca.Dotýka sa ich to. Ide to rýchlo, koľkokrát už prešli niečím podobným?Je 21:15- zásahová akcia sa skončila.Nuž iste nie celkom, určite nie. Len sa stratili z môjho zorného poľa.Ale v mojej mysli vidím, čo je ďalej.Vidím zranených.Tí, čo sú pri vedomí, cítia bolesť a ich oči sú plné strachu a otázok.Ale sú stále na tom lepšie ako tí, ktorí možno ešte nič necítia, alebo už ani nebudú.Vidím, lekárov, ako si v duchu hovoria: - To bude zasa ťažká služba.- A robia viac ako je v ich silách.Vidím tých, čo trpia najviac- príbuzných- sedia na lavičkách pred operačnou sálou, a majú mokré oči.Nervózne čakajú na správy a veria. Veria, že všetko bude dobré.Cesta je opäť ako predtým, noc má vládu vo svojich rukách.Svetlá noci už neblikajú, a zdá sa mi, že svietia silnejšie, aby opäť nemuseli výstražne blikať.A ja, prosím za tých ktorých sa to dotýka a za ich blízkych, aby blížiace sa sviatky neboli len o ukrižovaní, ale dostavilo sa i zmŕtvychvstanie.
10. apr 2006 o 22:45
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 002x
Svetlá noci signalizujú i nešťastie.
Červené, pichľavo výstražné svetlá noci, odrážajúce sa na oknách izby ma zavolali na balkón. Tma si skrýva podrobnosti tajomstva, ale svetlá noci, čosi prezrádzajú. Policajné autá, odťahové vozidlo, blikajúca sanitka a tí, ktorých sa to dotýka. Autá sú zničené. Ľudí v nich nevidím. Stojím tu a po chrbte mi behá mráz. Prečo mám pocit, že tie svetlá sú hlučnejšie ako siréna, veď nič nepočuť? Nie, nedotýka sa ma to priamo, ale predsa dotýka.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)