Čo prajem nezodpovedným psíčkarom.

Ráno vstanem a otváram okno. Chcem dovoliť sviežemu vzduchu, aby navštívil moje rozospaté vnútro a občerstvil ho.
Mám radšej zavreté oči, pretože viem, čo uvidím, keď ich otvorím.
I tak ich nakoniec otváram.
Už sa neusmievam na svet.

Vidím naše obľúbené detské ihrisko a susedov, ktorí na ňom venčia svojich štvornohých miláčikov.
Znechutene zavriem okno.
Myslím na to, ako budem opäť striehnuť na každý krok mojich detí.
Ako budú moje oči vyhľadávať niečo, čo by radšej nevideli.
Každý kus psieho výkalu, je časovanou bombou.
A ja navigátor.
-Danko dávaj pozor.
Aj tam vpravo. Filipko počkaj, stoj pri mne. Danko pozor, tam sú tiež.-

Poslednú dobu mi to pripadá bezzmyselné.
Rezignujem.
Nechcem dirigovať každý pohyb mojich detí, tak nech sa hrajú, majú na to právo.

O chvíľu ku mne pribehne jedna z mojich ratolestí.
Ovanie ma neopísateľný smrad. Viem presne odkiaľ pochádza.
Trafil si sa do čierneho.
Máš to vtlačené v podrážke svojej topánky.

Usadím Ťa na lavičku a najprv Ti to vyškriabávam paličkou.
Nepomáha.
I keď Vám často opakujem, aby ste sa mlákam vyhýbali, dnes ich velebím, že sú. Zmývajú časť biologického odpadu.
A ja nemo a bezmocne hľadím, ako časti smradľavej hmoty, dosiahli aj končeky Tvojich nohavíc.

Musíme ísť domov.
Myslím na to, ako budem po čistení tých topánok dezinfikovať celú kúpelňu a je mi zle.
Moje oči pritiahne zošúchaná tabuľka, na ktorej bol kedysi nápis: ZÁKAZ VODIŤ PSOV!
Napadne ma, že doma napíšem na nejaký papier veľkými písmenami: DEŤOM NEBEZPEČNÁ ZÓNA.

Mám rada psov, ale nemám rada nezodpovedných psíčkarov.
Prajem im dennodenne šťastie- tak sa to hovorí, keď vstúpime do.....
Prajem im opakované čistenie znetvorenej obuvi.
Prajem im tvrdšie ako tie najtvrdšie pokuty.
Prajem im podobnú skúsenosť ako tie moje, už takmer každodenné.
 Možno pochopia, že sa ich to týka.