Bolo to nesporne poldruharočné obdobie neodbornej deštrukcie vzdelávacieho systému, vedy, výskumu a športu. Skutky, čísla a neustále vznikajúce problémy mi dávajú za pravdu, a nadovšetko mi to potvrdzujú pedagogickí a odborní pracovníci v regionálnom školstve, vysokoškolskí pedagógovia a vedci, ako aj športovci a funkcionári športu. Nepomáhali upozornenia niektorých členov gesčného výboru a jeho predsedu. Neustále sa v rezorte pokračovalo bez dialógu, komunikácie, bez konzultácií s odbornou verejnosťou, čo dokonca vyhnalo učiteľov a odborných pracovníkov do ulíc, pričom napätie a štrajková pohotovosť školských odborov naďalej trvá. Z ulíc sa vrátili len preto, že padla vláda I. Radičovej.
Ak minister tvrdí, že naštartoval reformy a pozitívne zmeny, úprimne treba napísať, že nenaštartoval takmer nič. Obrazne, stále stojí na štarte. Jeho najpodstatnejšou chybou bolo, že nebol pripravený riadiť tento rezort. Strkal hlavu, ako pštros do piesku, predovšetkým „miništroval" podpredsedovi vlády a ministrovi financií I. Miklošovi, ktorý, taktiež školstvu, vede, výskumu, mládeži a športu absolútne nerozumel. Vďaka nekompetentnému novému vedeniu Štátneho pedagogického ústavu a niektorých koaličných poslancov, spolu s mimovládnymi organizáciami sa zhoršovali podmienky verejného a cirkevného školstva a favorizovalo sa jedine súkromné školstvo. Je to na škodu, lebo práve súkromné školstvo dosahuje podľa nezávislých hodnotení najhoršie výsledky a z veľkej časti vychováva a vzdeláva absolventov v tých odboroch, ktoré sú neuplatniteľné na trhu práce a výrazne rozširujú rady nezamestnaných, veď ich je na Slovensku až 78 000.
Nestačí naštartovať portály s informáciami o platoch a o nezamestnanosti absolventov. Pričom praktické kroky pána ministra sú úplne v rozpore s verbálne proklamovanými cieľmi, pretože podpora súkromného školstva bola pre neho nebývalo prioritná. Uvediem jeden z mnohých príkladov. Zriaďovateľ, Banskobystrický samosprávny kraj, nedávno navrhol vyradiť tri verejné stredné školy, ktorých absolventi neboli umiestniteľní na trhu práce, ale pán minister podpísal vznik troch súkromných odborných škôl, s tým istým zameraním, ktoré už boli vyradené, a to v tom istom kraji. Ďalšie z mnohých pokračujúcich totálnych zlyhaní E. Jurzycu.
Patria k nim aj odstránenia horných limitov počtu žiakov v triedach, rezignácia na význam štátu v oblasti štandardizácie vzdelávania, chaos vo vzdelávaní medzi jednotlivými vyučovacími predmetmi, pokračujúce problémy s učebnicami, zrušenie digitálnej Planéty vedomostí, po ktorej pedagógovia, pri nedostatku učebníc, volali, sústavné znižovanie spoločenského statusu učiteľov, a to v tom, že učiteľ má len povinnosti a žiak i rodič len práva, neschopnosť podporovať odborné vzdelávanie a jednostranné priorizovanie všeobecného vzdelávania, sú len jeho ďalšími podpismi pod znižovaním kvality a efektívnosti nášho školstva.
Naše školstvo potrebuje iné rozhodnutia, a to podporou jasných štátnych vzdelávacích štandardov pre jednotlivé ročníky, čo musí žiak, študent, jednoznačne ovládať s väzbou na školský program. Preto treba odstrániť chaos a svojvôľu, niekedy až anarchiu, ktorú spôsobil v našom školstve súčasne uplatňovaný neoliberálny model vzdelávania, s oslabovaním úlohy štátu. Každý oceňuje výsledky vo vzdelávaní vo Fínsku, ale zabúda sa, že tomu predchádzala dlhodobo presadzovaná spoločná škola, ktorú garantuje štát!
Podobné zlyhania ministra môžeme sledovať v oblasti vysokého školstva, vedy a výskumu. K takým patrili návrhy na zrušenie povinných štátnych skúšok, odmietnutie deliť vysoké školy na univerzity s vedou, učiace vysoké školy a vysoké odborné školy, a na základe tejto diferenciácie ich financovať, všetko v rozpore so zdravým rozumom. Myslím si, že je žiaduce prijať nový, moderný vysokoškolský zákon, nie tak rozsiahly, ale prehľadný, s jediným cieľom, mať efektívne vysokoškolské vzdelávanie a vedu na vysokých školách a kvalitnú ich akreditáciu. Minister E. Jurzyca zabúdal, že bez vedy nie je vysokoškolské vzdelávanie a bez vysokoškolského vzdelávania nie je veda. K tomu pristúpila, aj keď dočasná, rezignácia na európske zdroje pre oblasť výskumu a vývoja a súhlas s ich presunom na výstavbu diaľnic. Opakujem, za poldruha roka neurobil pre vysoké školy, vedu a výskum takmer nič, naopak odovzdal kapitálové zdroje ministrovi financií a súhlasil so znížením rozpočtu jedinej Agentúry pre podporu výskumu a vývoja na Slovensku. Napokon vypracovanie šlabikárového programu Fenix pre vysoké školy, bolo ďalším dôkazom nekoncepčnej práce rezortu v tejto oblasti.
Podobné zlyhania sledujeme v poslednom období, aj v oblasti športu. Najsamprv likvidácia Slovenskej asociácie športu na školách a teraz bez schválenia novej koncepcie, nespravodlivé prerozdelenie finančných zdrojov pre slovenský šport, v ktorom je cítiť klientelizmus, s väzbou na jeho autorov.
Minister E. Jurzyca svojim pôsobením nepriniesol stabilitu systému, ani motiváciu pre tých, ktorí v ňom pôsobia na základe hodnotenia kvality, efektívnosti a úspešnosti. Systematicky boli ignorovaní pedagogickí, odborní a vedeckí pracovníci, sklamaní sú športovci. Ministerstvu v tomto období chýbala jasná predstava, koncepčnosť, pracovitosť a napokon aj schopnosť počúvať názory tých, pre ktorých sa pripravovali novely zákonov, vládnych nariadení a ministerských vyhlášok. Končiace sa, skrátené volebné obdobie, považujem preto za premárnený čas, bez konkrétnych pozitívnych výsledkov. Škoda, ďalšej premárnenej šance.
