Slovenský Raj - Rakúske Alpy

Po takmer 7 mesiacoch bez dovolenky som konečne dostal v práci voľno. Mnohí si poviete, „to nie je nič výnimočné, ja pracujem už X rokov bez poriadnej dovolenky". Pre mňa, ako bývalého živnostníka, ktorý si urobil voľno, viac menej kedy potreboval (samozrejme, v čase dovče som mal 0-vý príjem) to je, aj po roku a pol zamestnaneckého pomeru, nezvyk. Druhá, oveľa podstatnejšia, vec, ktorá mi toto 7 mesačné čakanie na dovolenku sťažovala, boli už 2, na poslednú chvíľu, odmietnuté žiadosti o dovolenku (letnú a a potom jesennú). Tak som sa chopil šance, vybral som si svoje 2 týždne, spojil ich s 10-imi dňami ruských štátnych sviatkov a získal som peknú kompenzáciu za čakanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

V pláne boli, okrem štandartnej návštevy rodiny a kamošov - 2 akcie. Silvester v Slovenskom raji a lyžovačka v Rakúskych alpách. Do wellness hotela v Čingove som odchádzal s malou dušičkou, kvôli mnohým negatívnym článkom o slovenskom hoteliérstve, jedálenských zariadeniach a podnikateľoch. Tiež, ako obyvateľ bratislavského kraja som mal, priznám sa, skreslenú predstavu o našom východe slovenska. Nakoniec sa všetky moje predsudky a očakávania otočili o 180 stupňov.

Hotel Čingov, ktorý sa prezentuje ako „wellness hotel" je samozrejme prerobená budova z obdobia sorely (tj. socialistický realizmus), ktorého súčasný majiteľ venoval peniaze na trocha lepšiu, ako kozmetickú renováciu. To, čo mi trocha vadilo v interiéri hotela, nám bohato vynahradil personál. Bol to úplny opak chovania sa, prezentovaný v blogoch. (musím podotknúť, že blogy sa väčšinou venujú Vysokým Tatrám a zároveň je toto moja jediná skúsenosť). Rovnako ma veľmi pozitívne prekvapili blízke mestá Levoča a Spišská Nová Ves. Okrem toho, že majú nádherné historické centrá, relatívne pekne zachované, ľudia pracujúci v sektore služieb predčili naše očakávanie. V Levoči, napriek tomu, že 31.12. boli temer všetky múzeá zadarmo, a že sme boli takmer všade jediní návštevníci (tj. dvaja), sa nám dostalo plnohodnotného a milého výkladu zo strany sprievodcov. V reštaurácii „U 3 apoštolov„ nás okrem dobrého jedla a nízkych cien (ale v porovnaní s Moskvou je u nás všetko veľmi lacné :) ) nás jediný v podniku (!!!) kmitajúci čašník pekne privítal, usadil a za tých cca 25 minút, čo sme tam strávili, sme ho videli komunikovať s hosťami po slovensky, anglicky, poľsky a rusky. V Novom roku bola na programe Spišská N. Ves, kde sme po dlhom hľadaní našli AŽ jeden podnik v centre otvorený (veľké mínus našich podnikov a obchodov v dobe sviatkov). Tento sa však mohol smelo s štýlovosťou porovnať so spomínanou reštikou v Levoči a kvalitou jedla a obsluhou ju dokonca predčil. Horúca čokoláda naozaj pripomínala čokoládu (nie ako predražené kakauká v rakúskych reštauráciach), brokolicová polievka videla brokolicu a moja slivovička bola naozaj zo sliviek a turecká kávička bola taká poctivá domáca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celkovo našej slovenskej časti dovolenky môžem vytknúť to, že počas sviatkov je na uliciach fakt mŕtvo. (detto platí aj o morave, kde sme boli u rodičov počas vianoc ... tretie najväčšie mesto v čechách - Ostrava, malo v centre, dňa 26.12. otvorený až jeden „podnik lomeno herňa"). Ďalej to bola slabšia úroveň úpravy vozoviek vo vyšších polohách. Inak sa na úroveň služieb naozaj nemôžem sťažovať.

Pokračovanie - smer Čingov-Hinterglemm. Samozrejme cesta bola vynikajúca ... cesty v Rakúsku boli výborné, v horskom stredisku všetko odhádzané, značenie na cestách dokonalé. Ale za pozlátkom vrcholovej sezóny, sme nahliadli do červivého jadra. :)

SkryťVypnúť reklamu

Hotel v Hinterglemm-e sme si samozrejme vybrali podľa ceny, a tak sme ani neočakávali žiadne hogo-fogo. Hotel bol od Čingova drahší o vyše 10 eur na dve osoby na deň. A bol len s raňajkami, bez wellnesu, bez telky, bez chladničky, bez výťahu a bez výmeny uterákov za 7 nocí (v Čingove sme boli len 4 noci a uteráky a osušky nám vymieňali 2 krát). Ale to viete, vrcholová sezóna v Rajchu, je vrcholová sezóna v Rajchu. Na svahoch sme sa dočkali riťko-vyhrievacích sedačiek na svahy, bezplatných mapiek zjazdoviek (dokonca aj v CZ-RUS verzii, čo bolo zaujímavé, lebo počas pobytu sme stretli asi 6 slovenských rodín a len jednu českú ... čo samozrejme nemá výpovednú hodnotu, bola to len moja osobná skúsenosť) pekne označených trás, večernej panorámy Hinterglemmu, ktorý bol ako z rozprávky, chutného jedla, slušnej obsluhy v podnikoch ... a to by bolo asi tak všetko. Bohužial pod týmto drahým pozlátkom sa skrývali „slovenské" obyčaje.

SkryťVypnúť reklamu

V jednom rozhovore v SMEčku som čítal interview so Slovákom, ktorý pôsobí ako majiteľ reštaurácie dakde v Nemecku a oháňa sa hviezdičkami od Michelina. Jeho kritiku Bratislavských reštík som zobral ako oprávnenú. Rád by som ale podotkol, že na západe som sa nedočkal ním popisovaného servisu. A to sme navštevovali dosť drahé reštiky v turistickom centre v rámci vrcholovej sezóny. Ale nech mi pán reštauratér odpustí ... na žiadnom stole nestála bezplatná flaša vody, nikde neboli na stoloch batérie soli, korenia, octa, horčice, sójovej omáčky a pod ..., takmer nikde nás nikto neusádzal, a samozrejme, ak mi porcia nestačila, tak som si mohol kúpiť ešte ... žiadne bezplatné doplnenie na tanier sa nekonalo, ako vzletne opisoval spomínaný lumen.

SkryťVypnúť reklamu

Úprava zjazdoviek bola však vrcholom môjo rozčarovania. Aby lyžiar videl cez deň na zjazdovkách ľad a holú zem - vo vrcholovej sezóne a pri mínusových teplotách, v lokalite, ktorá sa hrdí zlatou medajlou za rozvoj a ktorá onanuje v letákoch nad tým, ako vie umelo zasnežiť 90% svojich zjazdoviek! - to sa snáď nemôže stať ani na Slovensku. Celkovo lyžovanie po 14tej hodine nestálo za veľa a o 16tej, kedy bolo treba schádzať pomaly do hotelov (celý komplex sa delí na 3 dediny a samozrejme boli 3 zberné zjazdovky do nich), bola cesta nadol „skleným vrchom" utrpením a nie lyžiarskym vyžitím.

Na záver by som dodal, že v zásade súhlasím so všeobecne prezentovaným názorom o rozdiele úrovne služieb na Slovensku a na západe ... ale nevidel by som to tak čierno a na našej strane vidím aj mnohé zlepšenia. A tiež, že ani v Alpách, ako vraví mjr. Haluška, nie je všetko, čo sa blyští.

Dusan Jurena

Dusan Jurena

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rozvíjajúci sa architekt vo veľkom meste Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu