Dúfam, že sa mi podarí vytvoriť niekoľkodielný blog, ktorý by vás nenudil. V tomto dieli nadviažem priamo na titulný nadpis a rozoberiem hneď to najlepšie – pitie. Ako už hovorí titulka, v Rusku sa naozaj nehovorí „nazdarovje“ keď si chcete pripiť. To je omyl rozšírený hlavne v holywoodskych filmoch a samozrejme to pripomína naše „na zdravie“ . Aj preto si mnohí myslia, že tak si pripíjajú aj rusi. Ruské „nazdarovie“, pritom znamená čosi ako naše „nech sa páčí“, „to je v poriadku“, „prosím“, „you’re welcome“ a pod. Rusi, keď si pripíjajú, hovoria „za zdarovje“, pretože si pripíjajú ZA niečo a nie NA niečo. Takisto, aj medzi mladými ľuďmi, je stále prítomný silný kult „tostov“, teda prípitkov. Takmer pri každom exnutí štamprlíka sa hovorí nejaký, hoc aj maličký, prípitok. Počas pitky sa začína obvykle prípitkom za to, že sa ľudia stretli, pokračuje sa zdravím, za úspechy v práci a tak ďalej ..., až k ďakovaniu za pekný deň a prípitku za dobré stoličky v reštike ...
Čo mňa osobne dosť zarazilo, bol spôsob štrngania – rusi sa nepozerajú jeden druhému takmer nikdy do očí. Ja sám som z domu naučený, že je vrcholne neslušné podávať si ruku s niekým a nepozerať sa mu do očí, rozprávať sa s dakým bez očného kontaktu, či štrngať si bez toho, aby ste si pozerali z očí do očí. V rusku si od toho budete musieť odvyknúť a nepovažovať to za aroganciu z ich strany. Proste iný kraj, iný mrav.
Veľmi praktickým zvykom je naopak „zakusavanje“ – zajedanie chľastu jedlom. My obvykle riedime chľast nealkom a voláme to brzdou. Rusi majú „zakusku“, tj. zajedajú alkohol čiernym chlebom, nakladanými uhorčičkami, sardinkami, kyslou kapustou, cibuľkami a pod. V mnohých krčmách je bežne dostať kúpiť tanier spomínaného „solenja“ k pitiu. V tom podľa mňa spočíva aj tá povestná legenda, ako rusi strašne veľa vydržia chľastať. Tuhá strava totiž umožňuje vypiť viac, ako len zapíjanie vodičkou, alebo kolou (to mimochodom vieme šeci, ale ožrať sa nalačno príde predsa len na menšie peniaze, no nie?). Druhým faktorom je, že v Rusku (ak nerátame (ne)legálnu samohonku) je skoro nemožné nájsť alkohol silnejší ako 40%. Tých 40 je povestných. Totiž už Mendelejev „vypočítal“, že najlepšia tuhosť vodky musí byť 40%, ani viac, ani menej. Ruku na srdco, čo je takých šťinových štyridsať oproti hocakej našej sedemdesiatkovej frndžalici? Tak kto potom vydrží viac? :)
V akých merných jednotkách rusi počítaju tuhosť alkoholu? No ako asi, poviete si? Ako každý normálny, fyziky a matematiky znalý, človek – v percentách (veď tuhosť nápoja sa označuje podielom čistého liehu v tekutine) . Nie tak rusi, tí majú „gradusy“ – čiže stupne, ako na teplomeri. To bude asi tiež pozostatok báťušku Mendelejeva, ktorý keď sa nacamral, tak si asi poplietol stupne s percentami.
A ako bojuje vláda s alkoholizmom v rusku? Nuž predovšetkým je to zrovnoprávnenie označovania alkoholických nápojov s tabakovými, nápismi o tom, ako požívanie alkoholu škodí ľudskému zdraviu. Ďalej je to zákaz propagácie alkoholu v televízii, okrem reklamy na pivo. V tejto ale platí zákaz vystupovania ľudí, čo vyzerá veľmi smiešne, keď si štrngajú dva poháre piva Veľkopopovický kozel len tak vo vzduchu, alebo reklama, ktorej dej sa odohráva v meste bez ľudí. V stánkoch („palátkach“) je možné kúpiť len pivo a rôzne chemické „koktejly“ tvrdé max. 9%. Žiadne ploskane s borovičkou či rumom v stánku PNS, ako u nás, sa nekonajú. Dokonca v čase sviatkov, osláv, posledného školského dňa, vojenských sviatkov a pod., je zakázané predávať na ulici akýkoľvek alkohol. Ale samozrejme praví ruskí mužici si vždy nájdu nejaký ten spôsob, ako to roztočiť aj napriek takým zákazom.
Na záver len dodám – pite s mierou! A určite aspoň raz v živote vyskúšajte rjumočku, či stakančik naozajstnej kvalitnej ruskej vodočky. S našimi, akoževodkami, sa naozaj nedajú porovnávať.
За здоровие!
