vzťahy sk-hu, alebo nerovnaký meter

Najprv sa všetkým ospravedlňujem za oneskorenosť blogu, keďže informácie a diskusie o tejto téme už nabrali medzitým vyššie obrátky, ale to nič nemení na faktoch, ktoré chcem ďalej v rozobrať. Meškanie postu zapríčinilo najmä pekné počasie v Moskve, kde momentálne žijem a pracujem, a s tým súvisiaci oddych na „čerstvom" vzduchu. :) Nakoniec ma ale správy o slovensko-maďarských vzťahoch dožrali natoľko, že som nevydržal a blog uverejňujem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

Posledné dni sledujem správy o dianí na Slovensku s naozaj veľkým znepokojením. Hoci som takmer 2000 km od domova, niektoré články čítam doslova s otvorenými ústami. Aj tu v Rusku prebehla v správach a tlači malá noticka o nevpustení maďarského prezidenta na územie SR.

Pre trocha ruštiny znalých prikladám 2 relevantné linky (ktorých sa dá nájť samozrejme omnoho viac) :

http://www.vremya.ru/2009/159/4/236424.html

http://www.prime-tass.ru/news/0/%7BFAEB7681-3D7D-45AE-ACE4-68A578063B9C%7D.uif

Kolegovia v práci a kamaráti sa ma pýtali, čože sa to vlastne stalo, pretože ťažšie chápali, ako sa môže len tak nevpustiť v rámci shengenského priestoru, z jednej krajiny do druhej, významný politický činiteľ. (jedine môj kolega - srb - chápal o čo ide a ake problémy vedia vytvárať maďarské menšiny v štátoch naokolo)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prirodzene, prezentoval som kolegom svoj názor (ktorý nemusí byť najsprávnejší) s pomocou pár analogických príkladov. Predovšetkým, aj ja sa domnievam, že hlavným cieľom celej akcie bola provokácia, dokonca veľmi zaujímavo načasovaná. Ruským kolegom som povedal, aby si predstavili, že trebárs z Mongolska, či Turecka, príde do mesta Tver prezident toho štátu odhaliť sochu Batu-chána. Tento bol svojho času veliteľom tzv. Zlatej hordy, ktorá na pár storočí zabrala 2/3 európskej časti dnešného ruska a zo zvyšných kniežactiev „len" vyberala dane a plienila ich (neustanovila tam svoj chanát len vďaka kombinácii vlastností parazitizmu a lenivosti, keďže si nechceli vyrábať starosti s riadením územia a lepšie sa im prosto vyberali poplatky pod hrozbou totálnej anihilácie). Tak skrátka, že ten prezident trebárs Turecka si príde do mesta Tver odhaliť sochu Batu-chána, ktorý bol „predsa aj ruským chánom, veď priamo i nepriamo ovládal celú Rus a určite vypigloval mnohé ruské devy, čiže jeho potomkovia mali aj ruskú krv" a na odhalenie si nepozve ani Medvedeva, ani Putina, zúčastnia sa len predstavitelia Tatarstanu (čo je jedna z republík RF, ktorej hlavným mestom je práve spomínaná Tver). Navyše svoj príchod si prezident načasuje na deň 29. októbra, kedy v roku 1914 sa Turecko zapojilo do 1.sv vojny útokom svojej flotily proti ruským prístavom v Odesse, Sevastopole a Teodózii na pobreží Čierneho mora. Myslím, že nielen ruskí predstavitelia, ale aj zvyšok sveta by minimálne krútil hlavou nad takou drzosťou jedného suverénneho štátu voči druhému a takmer určite nikto by nenamietal, keby Rusko vzápätí vyhlásilo tureckého prezidenta personou non grata. (a tipujem, že rusi by určite zašli až k vyhosteniu niekoľkých tureckých diplomatov z RF). To len v našom merítku a pomeroch je dačo také, ako odhalenie sochy cudzieho dobyvateľa na našom území vecou, pre samozvaných intelektuálov, normálnou.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalej nasledoval rozhovor s kolegami asi v takomto duchu : Ok, chápeme, že načasovanie akcie a odhalenie takej sochy nie je práve ústretový krok k zbližovaniu, ale prečo až také tvrdé opatrenia, keď ste všetci v EÚ, NATO, v shengenskom priestore a pod.? Tak som znova siahol po pár príkladoch, ktorými som opísal hlavne nejednaký meter, ktorého používanie si doslova vyrevali a vyrumázgali maďari na svetových fórach, a ktorý by, vztiahnutý na iné krajiny s obdobnými dejinnými udalosťami, vyznel prinajmensom podivne, ak nie vyslovene urážlivo a arogantne. Tak napríklad som nadhodil, ako by sa podľa nich svetová verejnosť pozerala na dnešné Rakúsko, keby si po 1918 (alebo po 1920, po Trianone) nechalo vo svojom štátnom znaku naďalej českého leva? Ako by sme vnímali Veľkú Britániu, keby stále mala v znaku insígnie Írska? Ako by asi reagovala Ukrajina, keby mali rusi stále ich „trojzubec" a žlto-modrú vlajku ... alebo keby Nemecko malo ešte z pruských čias a z 2.sv. vojny poľské štandardy na svojich znakoch? Keby sa Taliani rozhodli odhaľovať po celej Európe pomníky s nápisami SPQR, kde všade to „bolo ich"? Keby Turci začali stavať sochu Sűlejmana 1. napr. v meste Moháč, na odhalení sochy by sa zúčastnil turecký prezident a nepozval by maďarského, pričom by mu asistovala nejaká moslimská náboženská obec v Maďarsku, ku ktorej by sa pripojila moslimská obec zo Srbska, Rumunska a trebárs aj zo Slovenska. Takisto sa ani Francúzi nehrnú stavať v severnom Taliansku sochy Napoleona. Myslím, že vo všetkých prípadoch by sa verejnosť postavila na stranu dotknutých štátov, ktoré nejaký čas pobývali pod nadvládou druhých, ale je prirodzené, že po stratení týchto dŕžav sa dobyvateľ vzdá ich pripomienky na svojich insígniách. Resp. ako by sa Maďarom páčilo, keby Turecko malo malo vo svojom znaku zakomponovaný ich znak, či vlajku? Asi by vyplakávali na EÚ fórach ako zmyslov zbavení, behali by lietali po chodbách brusselských úradov vo svojich fašizoidných uniformách a ukazovali by akáže krivda sa im to stala.

SkryťVypnúť reklamu

Tak prečo sa u nás pozeráme na celý problém cez iné sklíčko a len tak ľahostajne dovolíme, aby mali Maďari na svojom znaku aj znak „hornej zeme", ktorá im už pomaly 100 rokov nepatrí?! Veď trojvŕšie s dvojkrížom (príp. znak dvojkríža na vrchu golgota, z ktorého byzantského predobrazu náš znak vzišiel) bol od svojho počiatku označením našej hornatej „hornej zeme", čo dokazujú súdobé dokumenty, maľby a v neposlednom rade aj erby našich miest. Nebolo by načase, aby Maďari svoj znak „updatovali" tak, ako to urobili všetky normálne krajiny, ktorým už nepatrí to, čo kedysi?

Keď som priateľke ukázal pamätnú tabuľu o vyvezených deťoch na budove bibiany v Bratislave, tak pomaly nechápala, že toto bolo v strednej Európe 200-300 rokov dozadu možné. Tiež, že bolo možné ako Maďari dokázali dvakrát po ukončení dvoch svetových vojen, de facto už v čase mieru, vojensky zákerne zaútočiť na Slovensko. A spolu s mojim srbským kolegom, (ktorého objasnenie, prečo je maďarská menšina v srbsku oslobodená od inak povinnej vojenskej služby, vám napíšem nabudúce) len krútime hlavami nad tou nebotyčnou drzosťou maďarov a ich úžasne skoordinovaným vyrývaním do okolitých slovanských národov. Pretože, ako sa tu už viackrát na diskusiách objavilo, nikto si nikdy nevšimol, že by maďarská menšina v Burgenlande robila sebemenší bordel (a že ich tam je asi 6%).

SkryťVypnúť reklamu

Ešte spomeniem a budem parafrázovať príspevky niektorých blogerov, a síce, že ani my tu na Slovensku nie sme vôbec svätí, ale všetok svoj bordel si robíme aspoň doma a nevyvážame ho za hranice. Tu si staviame tie ohyzdné betónové dvojkríže, tu si vyštekáva Slota svoj verbálny hnoj, ale nehrnie sa na mítingy Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a pod ... tu si pobehuje Kotleba a jeho 40 zbojníkov, ale nezapcháva hranice, nikto tu neohrozuje životy veľvyslancov, nehádže zápaľné fľaše na ambasády ... skrátka, robíme aj my debilny, ale robíme si ich doma! Ja by som veľmi rád videl, ako by sa Maďari tvárili, a kde všade by sa chodili sťažovať, keby Gašparovič/Slota/Fico prišli odkryť betónový dvojkríž/sochu Pribinu pri Blatenskom jazere, v Stoličnom Belehrade, Päťkostolí, Vyšehrade, či Striegome. Veď to všetko bolo predsa obývané našim - slovanským - ľudom.

Na záver len dodám, že hoci je Ruská Federácia svojim zložením viac ako multinárodná a v mnohých štátoch sú Rusi naozaj len malá menšina, tak aj v takých oblastiach platí dvojjazyčnosť, dvojaké vedenie všetkej dokumentácie (čo zrejme tak strašne vadí maďarskej menšine), štandardný jazyk na úradoch je ruština, cedule a tabule sú písané po rusky a potom aj v jazyku danej „väčšiny". Podmienkou v oných štátnych organizáciach je samozrejmá znalosť ruštiny. Takmer všetci obyvatelia (tatari, baškiri, buriati, čukčovia, ...) vedia,že ak chcú pracovať aj v inej lokalite, ako je ich dedina dakde v „Muchosransku", tak sa musia naučiť po rusky - a všetci to chápu a nikomu to nepríde divné. Veď prečo by sa mala štátotvorná väčšina prispôsobovať menšine a nie naopak?

A ako spomenul pri obdobnej príležitosti Austrálsky premiér - všetci tu majú okrem mnohých iných práv aj právo slobodne odísť.

Dusan Jurena

Dusan Jurena

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rozvíjajúci sa architekt vo veľkom meste Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu