Aby ma niekto nechápal zle - ľuďom v Spišskom Hrhove držím palce a som rád aj za nich, že sa im práca s cigánmi darí a že majú relatívny pokoj aj napriek nezávideniahodnému pomeru cigánskeho obyvateľstva k majorite. Doteraz som si však nevšimol jediný komentár novinárov (nielen z denníka SME, ale ani od nijakého iného žurnalistického periodika), ktorý by poukázal na očividnú podobu toho, čo sa deje v Hrhove a tým, čo vlastne žiadali ľudia v Partizánskom a Oskar Dobrovodský v Bratislave. Nie sú to žiadne požiadavky na „konečné riešenie", žiadna anihilácia cigánskeho etnika, či potreba ich vysídlenia na Zem Františka Jozefa v Severnom ľadovom oceáne. Je to jednoduchá požiadavka striktného dodržiavania už platných zákonov a ústavy Slovenskej Republiky.
To, čo sa podarilo ľuďom v Spišskom Hrhove, je uplatňovanie týchto zákonov a spravodlivosti v mikro-mierke obce.Doslovné dodržiavanie pravidiel typu „kto nepracuje nech neje", dôsledné vymáhanie dlžôb a ďalšie samozrejmé pravidlá, ktoré má každý slušný človek vžité od útleho detstva. Presne to isté žiada drvivá väčšina ľudí, protestujúcich v Slovenských mestách, ale z nejakého záhadného dôvodu je toto ich volanie po spravodlivosti udupávané, zosmiešňované a démonizované zo strany tzv. občianskych aktivistov a niektorých politikov. Ja som si na záznamoch a fotografiách z protestov všimol transparenty a heslá, ktoré nielen že nemožno vyhlásiť za rasistické, či extrémistické, ba práve naopak, boli to heslá a lózungy, ktoré by bez problémov mohli byť citované v učebniciach občianskej výchovy. Výrok typu „Slušný človek posiela svoje deti do školy" by kľudne mohol byť vyvesený ako bigboard hoci aj pred Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Nevidím na ňom nič urážajúce, zosmiešňujúce a ani rasistické.
Zúfalí a nespokojní protestujúci ľudia z posledných protestov a akcií sa dožadujú len toho, aby zákony platili pre všetkých rovnako, bez ohľadu na vierovyznanie, rasu, pohlavie, atď. Prístup, ktorý sa v poslednej dobe v médiách vyzdvihuje ako žiarivý príklad práce s neprispôsobivými občanmi v rámci jednej obce, je zároveň odsudzovaný, keď je vyslovený ako požiadavka väčšieho množstva ľudí v rámci protestných akcií. Absolútna väčšina ľudí zatiaľ volá len po jednoduchej spravodlivosti. Ak k ich požiadavkam ostane aj naďalej štát slepý a hluchý, potom naozaj začnú volať po oveľa rýchlejších a radikálnejších riešeniach.
