Preto sa mi zdá, že by snáď mohlo byť zaujímavé pozrieť sa na to isté z ochodze hradieb. V Aigues- Mortes sme boli v lete 2010, schyľovalo sa k búrke a dosť fúkalo. Pôvodne prístavné mesto je vďaka naplaveninám Rhony teraz asi 5 kilometrov od mora. To čo sa rozprestiera pred kopami morskej soli ktorú tam ťažia sú slané močiare.
Ako pán Javurek spomína, v hlavnej veži bolo väzenie, tých vyrytých lodí od smutných väzňov je tam niekoľko, len sa bezmocne pozerali ako dvíhajú kotvy. Pred vstupom do veže je kamenný reliéf galéry. Z asi dva a pol kilometra dlhej prechádzky po hradbách sa pozeráte do prekrásnych záhrad a dvorov, na rušné uličky, reštaurácie čakajúcich na večerných hostí.
Kamenná latrína sa možno bude zdať niekomu zvláštnosťou, ale máme ju napríklad aj v Bratislave na Dóme sv. Martina, napravo od vchodu je schodisková vežička. Pozrite sa na ňu zospodu, málokedy sa dá „bezpečne“ čumieť do tej diery z inej strany.
Bol som v tom istom kostole ako pán Javurek. Tiež ma zaujali krásne moderné vitráže, ale aj malebná, harfovitá škrabka na blato pred kostolom, zvláštne nahodená omietka na jednom dome, psík v okne, kolotoč pred hradbami. Proste všetko.
Fotiek neúrekom, ja viem, ale snáď to neomrzí.
