Hliník odjel do Humpolce...

opakuje stále Zdeněk Srstka v známej českej komédii. Ja stále ešte triedim fotografie z Francúzska, čo to zisťujem a dozvedám sa. Napríklad, že hliník, vlastne jeho ruda bauxit, dostala meno podľa miesta svojho nálezu. V roku 1821 ju objavil Pierre Berthier neďaleko malebného mestečka rozloženého v skalách juhofrancúzskeho masívu Les Alpilles. Neďaleko Les Baux de Provence.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mestečko je takmer ľudoprázdne, uvádza sa počet 421 obyvateľov v roku 2009. Kedysi ich bolo omnoho viac, V roku 1793 napríklad 3531, prečo sa ale vyľudnilo som sa nedozvedel. Samozrejme, turistický ruch ho zapĺňa a obyvatelia žijú viac v nových domoch pod stredovekým mestom. V pôvodnom meste som nepostrehol niečo ako bývanie, ale môžem sa mýliť.

Obrázok blogu

Mesto malo vďaka svojej polohe strategický význam, kopec je osídlený od praveku. Nad mestom je tiež stredoveký hrad s najväčším katapultom v Európe. V 17. storočí mesto patrilo monackým Grimaldiovcom, titul markíz des Baux patrí dodnes k dedičným titulom monackého kniežaťa.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V rokline pod historickým mestom sú všelijako poroztrusované nové domy v ktorých zrejme bývajú miestny obyvatelia, čo majú hore svoje obchodíky a kaviarne.

Obrázok blogu

Za mestskou bránou milé prekvapenie v podobe obedujúcich slečien. V meste bolo turistov tak akurát, žiaden stisk ani zhon.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V uličkách Les Baux.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Dosť domov je v stave ruiny, chátrajúce som tam nikde ale nevidel, všetko je pekne udržiavané. Renesančné okno zničeného domu a oproti nemu podobný dom zachovaný.

Obrázok blogu

Samozrejme, že Provensálsko a parfumérstvo patria k sebe, mnoho obchodíkov má aj svoje muzeálne kúsky, napríklad destilačný prístroj.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

K Provensálsku patria aj tieto krásne bábiky, sú pomerne drahé, od cca 50 euro vyššie a vyššie, v Les Baux je múzeum takýchto bábik. Okrem betlehemských postavičiek provensalčania vyrábali všetky možné remeselnícke, stavovské a ja neviem aké figúrky.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Návrat do uličiek mesta až k druhému kostolu na jeho konci.

Obrázok blogu

Vlastne nie, úplne na konci, pod hradným bralom decentne umiestnené toalety

Obrázok blogu

Na hrad sme ale nešli, vstupy boli organizované na konkrétnu hodinu a práve tam aj prebiehal akýsi historický turnaj. Nás ale čakala ešte jedna návšteva, v Les caves de Sarragan, sme sa mohli schladiť pri ochutnávke vín miestnej oblasti a čo to zahryznúť, hlavne syry.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Les caves nie sú prírodné jaskyne, okrem otvorených lomov na stavebný kameň, z ktorých ťažili napríklad Rimania kameň aj na amfiteáter v neďalekom Arles, sa kameň ťažil aj štôlňovým spôsobom. Účel takej ťažby je ten, že po vyťažení, pokiaľ má kameň ešte prirodzenú vlhkosť, je ľahšie opracovateľný. Kým v otvorenom lome skalná stena stráca svoju vlhkosť práve cez svoju veľkú plochu, v štôlni sa udržiava pravidelná rovnaká teplota 14° až 16° Celzia po celý rok. Bolo iba otázkou času, kedy túto výhodu začnú využívať vinári.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V „jaskyniach“ Sarragan sme sa zdržali asi 45 minút, ochutnali ružové aj biele, niečo kúpili aj na neskôr.

Obrázok blogu

Väčší obrázok som nenašiel, toto je Pierre Berthier, geológ a mineralóg, ktorý sa tu takmer pred dvesto rokmi motal a našiel rudu. Pomenoval ju bauxitom po najbližšom meste.

Dušan Koniar

Dušan Koniar

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  602
  •  | 
  • Páči sa:  625x

na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu