V peknej knihe „Genius loci- (roz)hovory o Slovensku“ , vydavateľstvo DAJAMA 2011, Ivan Štúr dunajské ramená označuje za ono miesto na svete, preňho tak výrazné a významné.
Na fotografii Alana Hyžu je práve karloveské rameno s ukotvenou krčmičkou Mark Twain. Stotožňujem sa s tým, čo Ivan Štúr rozpráva o prírode, bezvýhradne. Rozumiem tomu, čo developeri sľubujú prírode, so všetkými výhradami voči nim.
V nedeľu predpoludním som sa vybral na karloveské rameno Dunaja vyvetrať hlavu. Tri, štyrikrát sme sa tam s kamarátmi a s manželkou hrali na vodákov. Viac krát som prešiel suché koryto peši. V nedeľu som stúpil na tenký (?) ľad. Dosť dunel, trochu mi lepilo.
Fotografie sú amatérske, iné neviem. Ale oplatilo sa trošku vymrznúť a vrátiť sa domov na kuraciu polievku s mrvenkou a na šnicľu. Profesionálnu.
P.S. neviem tie fotky uložiť/ upraviť /, ľavýn tlačítkom myši sa dajú otvoriť, dúfam, že to pôjde aj vám.
