V lese, najskôr kvôli dažďu, pusto ako vo volebných miestnostiach. Vo volebných miestnostiach pusto, lebo mnohí si povedali, načo nosiť drevo do lesa.
Myšlienky nijako nevedeli zablúdiť k téme raja, určite nie v súvislosti s voľbami a s tým, čo nás po nich čaká.
O kolobehu vody v prírode vieme dosť, čo sa týka tých základných vecí.
Naprší a voda vsiakne do zeme. Čo nevsiakne odtečie. Čo nevsiakne a neodtečie, odparí sa.
Tak či onak, voda sa správa vždy rovnako. Bez ohľadu na to, čo si myslíme alebo vieme o priepustnosti hornín, výdatnosti zrážok, Ph hodnotách.
Málokedy na vodu myslíme intenzívne.
Najčastejšie vtedy, ak pre odstávku či poruchu netečie z našich kohútikov.
Tiež vtedy, ak nás vytopí sused, možno trošku menej vtedy, ak vytopíme suseda my.
Keď prší moc a moc, chodíme sa pozerať na stúpajúce hladiny za hrádzou a sme radi, že sa chodíme pozerať iba zo zvedavosti, nie s obavami a strachom.
No a keď sa balíme na dovolenku či na víkend. Vtedy myslíme intenzívne na to, aby nám v destinácii nezapršalo, aj keď si uvedomujeme, prečo sú farmári a záhradkári znepokojení.
Ak to takto chodí v raji, ak nám toto stačí vedieť o vode, prečo by v takomto raji nemohli existovať aj politici?
Ako stvoritelia, ako vyháňajúci z raja, ako večný kolobeh výhod napájaný pravidelnou dávkou našej účasti na voľbách.
Lebo či naprší moc alebo málo, kolobeh sa nemení. Iste voda chýba a krajina to cíti. Trpia zvieratá aj rastliny, hrozia lesné požiare.
Ale účasť na voľbách, čo už tak výrazne ovplyvní?
Stále som presvedčený, že pri stopercentnej účasti by výsledky volieb boli rovnaké.
Základom je rozhodnúť sa, či voliť pôjdem alebo nie. Výber kandidáta prebehne rovnako, rozhodujeme sa podľa rovnakých kritérií. Voda môže iba vsiaknuť, odtiecť a odpariť sa.
Nech už ste tento upršaný deň strávili kdekoľvek, dúfam, že vám priniesol samé pozitíva.
