Išiel som peši z Dlhých Dielov a na Nivy je to asi hodina. Bolo 17teho júla, už z rána horúco a celý víkend predo mnou na dedine. V taške nejaká papierová robota a vidina toho, ako ju v pohode zvládnem pod vŕbou na dvore. Neplánoval som si nič konkrétne, ale k mŕtvemu ramenu Váhu pri Šoporni chodievam rád. Je síce bohužiaľ ťažké vyhnúť sa pri fotografovaní všetkým tým naplaveným pet fľašiam, polystyrénom a igelitom, až tak mŕtve to rameno nie je. Kedysi tam mávali cvičenia ženisti z posádky v Seredi, ostalo po nich teraz romantické torzo dreveného mostu. Pár krát sme sa tade na pramici previezli zo svokrom či švagrom, raz som sa tam aj okúpal, ale voda nie je z tých čistejších. Napriek tomu, je to krásne zákutie prírody, dosť blízko ľudských obydlí a napriek tomu, vodným vtákom sa tam pomerne darí.
Keď na jeseň minulého roku vypustili neďalekú priehradu, dosť sa o samoregulácii tohto biotopu popísalo. Napríklad aj to, že v roku 1955 sa tu točili exteriéry filmu Karla Zemana „Cesta do pravěku“. Pre istotu (pretože túto informáciu mám už veľa rokov) som si to chcel overiť vo wikipédii a hľa. Píše sa tam, že to bolo točené na meandroch Moravy pri Bzenci a Strážnici. Takže doplnil som si informácie.
O 6.47 som prechádzal okolo Vodnej veže, nerušeným spánkom sa tam oddychovalo.
Presne o siedmej prichádzam pod Starý most a okolie Eurovea sa preberá do kropenia tránikov a cyklisti už kľučkujú pomedzi chladné spŕšky. V tom teple veľmi osviežujúce.
Malá Peťka, ako všetky deti nezaprie v sebe pôvodne vodného živočícha, je 10.56.
Po obede a sieste pod vŕbou na dvore prichádzam k Váhu, len na okraj o 15.29.
To sú zbytky toho mostu, akoby naaranžované v romantickom parku.
