7.10. minulého roku bolo počasie naopak ideálne. Ukážkové babie leto ma vylákalo prejsť posledný úsek Národného parku Donau Auen. Začína v okolí Viedne a končí niekde oproti Devínu. Ostrovy a polostrovy, bujná vegetácia, chodníčky vedúce všelikam, často aj nikam a zachádzka napriek tomu vôbec nemrzí. Dá sa na tých pár kilometroch premotať aj celý deň.
Dnešok som tipoval asi tak, že v najhoršom zmoknem a neuvidím nič alebo, ak budem mať šťastie a oblačnosť sa potrhá, niečo snáď uvidím a nafotím. Vyšlo to tak pol na pol. Nezmokol som, ale slnko začalo trhať mraky až keď som schádzal dolu. Fotografie nie sú ideálne, ale zážitok to rozhodne bol.
Cestou do Hainburgu míňam najprv známu destináciu Dlhé diely.
Devínske bralo a dom v poli.
Železničná stanica v Hainburgu a čulý ruch okolo nej.
Detské ihrisko neďaleko prístavu.
Zábery z lovu na Braunsbergu.
Hainburg.
Rekonštrukcia keltského opida.
Bratislava.
Devínska Nová Ves, niekde vzadu v tom opare.
Devín.
Braunsberg.
A ešte raz Braunsberg s príchuťou leta.
Pohľady z Rothensteinu.
Možno si chcel oddýchnuť a rozmyslel si to, alebo som ho iba vyrušil.
Zopár ľudí som predsa len stretol. Vyžla sa volá Aisa a z pachov lesa bola úplne pobláznená.
Z Hinburgu sa dá prejsť suchou nohou, podľa stavu hladiny samozrejme, popod Rothelstein popri Devíne až po most La franconi. Že to dnes možné nebude mi bolo jasné, po chodníčku sa dalo ísť asi dvesto metrov a končil vo vode. Aisa bola všade.
Potom som kúsok od ruín Rothensteinu našiel nenápadný chodník. Priviedol ma na strmé bralo a nafotil som posledné zábery.
A cestou domov som si nedokázal odpustiť hrad.
