Najsmutnejšie na tom je to, že sa zatiaľ ani nedá s určitosťou tvrdiť, či mäso naozaj pochádza z Maďarska. Okrem toho, že sa jedná v prvom rade o financie podvodne získané, ani by ma nenapadla argumentácia Švédov o etickom probléme, ktorý tento čin priniesol- vo Švédsku je asi 5% obyvateľov moslimov. Pre nich je bravčovina, tak ako aj pre židov, nečiasté jedlo. Škandinávci sa proste nezaprú. Pri dnešnej prešpekulovanosti medzinárodného obchodu, slobodného pohybu tovaru v rámci únie a schengenského priestoru je vôbec zázrakom, že sme ešte nepokapali. A čo už môžem uveriť nejakej etikete či vizitke, že tovar pochádza zo Slovenska, aké mi to dáva záruky? Žiadne, vôbec nemusí byť zo Slovenska; na druhej strane, bolo by naivné sa domnievať, že našinec je jediný poctivý výrobca, distribútor alebo predajca. Nie je to ale špecialita posledných rokov, podvody s potravinami sa praktizovali asi vždy, niekedy až v obludných rozmeroch.
Možno si mnohí spomeniete, na aféru z nemrznúcou zmesou pridávanou do vína v polovici osemdesiatych rokoch. Najprv sa prevalila v Taliansku, jedna z najostrejších odsudzujúcich reakcií prišla z Rakúska, kým sa tento podvod neodhalil aj tam a to v oveľa väčšom rozsahu. Glykol, ktorý sa pridáva do chladičov motorových vozidiel ako nemrznúca zmes, vylepšoval kvalitu obyčajného stolového vína a umožňoval ho preklasifikovať na „neskorý zber“. V zásade nespôsoboval zdravotné riziká, aspoň nie také, čo by pri použitej koncentrácii priamo ohrozovali život. Podozrenia pretrvávali dlho, bolo jasné, že rakúske vinice nedokážu vyprodukovať toľko konkrétnych druhov vín, aké sa v tom období vyviezlo iba do Nemecka, dôkazy však chýbali. Glykol pôsobil dvoma spôsobmi , ovplyvňoval vo víne obsiahnuté látky a víno bolo sladšie a zároveň, vplyvom glykolu sa víno stávalo analyticky cennejšie. Dokonca, všetko sa to dalo vyrobiť iba z vody, cukru, glykolu a kyseliny, bez hrozna, iba sa to rezlo trochou skutočného vína. Podozrenia aj vedomosti o manipulácii s vínom existovali, ale bez dôkazov boli bezcenné. Pri degustácii upraveného vína sa nič nepoznalo, chuť bola vynikajúca a analýzy výsledky nemohli priniesť, pretože, nevedelo sa čo z približne 25.000 látok, ktoré je možné do vína pridať, sa má analyzovať. Nakoniec pomohla chamtivosť jedného z „vinárov“. Požiadal daňový úrad o vrátenie dane za nakúpené enormné množstvo glykolu. To spustilo lavínu. 850 domových prehliadok, viac ako 1000 obžalovaných osôb, nakoniec 80 ľudí zatknutých a odsúdených. 26 miliónov litrov vína skonfiškovaného a po analýze zničeného. Časť z neho sa vraj použila na odstránenie námrazy z vysokohorských ciest v oblasti Grossglockner. V meste Gols skolaboval kanalizačný systém aj s čističkou odpadových vôd, keď po prepuknutí škandálu a chýroch o domových prehliadkach sa ľudia zbavovali dôkazov. Odhaduje sa, že v rokoch 1978 až 1985 bolo do rakúskych vín pridaných až 340 ton glykolu.
Pre rakúskych vinárov to bol šok, na niekoľko rokov to veľmi poškodilo ich obchodné meno, zároveň, bol to aj očistný proces. Ktohovie, dúfajme že áno, že som niekomu niečo nenašepkal. Očakávam, čo príde ako ďalší potravinový škandál, prípadne, rozmýšľam, čo všetko sme už pojedli a popili a ani o tom nevieme. Takže, dobrú noc, na zdravie a dobrú chuť. (informácie o rakúskych vínach sú z Kuriéra zo 14.2.2010, preložené a upravené na stránke „S vínom o víne“)
